História filmu sa začala písať na konci 19. storočia v srdci Paríža, v kaviarni Grand, ktorá sa stala svedkom jedného z najdôležitejších momentov v dejinách umenia a zábavy. 28. decembra 1895, v sobotu večer, dvaja bratia – Auguste a Louis Lumièrovci – po prvýkrát predstavili svetu svoju novinku: kinematograf. Tento zázrak technológie priniesol pohyblivé obrázky, ktoré sa okamžite stali magnetom pre divákov.
Zrod filmu a prvé predstavenie
Premietanie sa konalo v malej miestnosti, ktorá bola priamo prístupná z ulice a zmestilo sa do nej len niečo cez sto ľudí. Zážitok si ale mohli dovoliť len majetní Parížania. Vstupenky na túto novinku boli síce drahé, ale zaručovali nezabudnuteľný zážitok. Prvým divákom Lumièrovci predviedli 20-minútové premietanie, ktoré obsahovalo desať krátkych každodenných scén. Medzi nimi boli napríklad pracovníci opúšťajúci továreň, kartové hry, kŕmenie dieťaťa či príchod vlaku na stanicu.
Tento prvý filmový zážitok bol premietaný pri 16 snímkach za sekundu, čo spôsobovalo jemné trasenie a rozmazanie obrazu. Napriek tomu boli diváci očarení – fotografia ožila, a tým sa začala nová éra umenia. Avšak u niektorých prepukla aj panika. Nakrútený príchod vlaku na stanicu v La Ciotat spôsobil u niektorých divákov taký strach, že keď videli vlak blížiaci sa k nim, v panike sa vrhli k dverám a utekali zo sály, pretože sa obávali, že vlak vyjde z plátna a zrazí ich.
Úspech bratského vynálezu
Tento prvý filmový zázrak zapôsobil natoľko, že Lumièrovci začali predávať vstupenky nielen v Paríži, ale aj na ďalších miestach. Premietania sa striedali medzi 10. hodinou ráno a 1.30 hodinou ráno, pričom denné tržby sa pohybovali okolo sumy, ktorá by dnes zodpovedala približne 2600 EUR. Vďaka úspechu tohto vynálezu sa bratia Lumièrovci rýchlo stali milionármi. Filmové produkcie sa rozrástli, vznikli nielen dokumentárne filmy, ale aj hrané snímky, ktoré začali fascinovať divákov a podnecovať ich fantáziu.
Od nemého filmu po farebný film
Začiatky filmu boli tiché – bez hovoreného dialógu, ktorý nahradzovali titulky medzi jednotlivými scénami a živá hudba, ktorá bola prispôsobená rytmu akcie na plátne. Zlom nastal až v roku 1927 s uvedením zvukového filmu, ktorý predstavoval revolúciu v kinematografii. „Jazzový spevák„ z roku 1927 sa stal prvým filmom, ktorý obsahoval hovorené slová a spevácke čísla, čím otvoril cestu pre ďalšie technologické inovácie.
Farebný film sa presadil až v roku 1939, a to vďaka úspechu kultového filmu „Odviate vetrom„, ktorý si získal srdcia divákov po celom svete. Táto technologická revolúcia už viac nebola len o čiernobielych obrazoch – film začal naplno vyjadrovať svoje emócie prostredníctvom farieb, čo pridalo na hĺbke a živosti každej snímke.
Hollywood: Kolíska americkej filmovej produkcie
Záujem o filmy a ich produkciu sa v Amerike rozvinul rýchlo. Už v 20. rokoch minulého storočia sa Hollywood stal epicentrom americkej kinematografie. V tej dobe tu bolo viac ako päťdesiat filmových štúdií, ktoré tvorili viac než 90 % všetkých amerických filmov. Hollywood sa stal svetovým synonymom pre filmové sny, pričom pokladničné tržby začali neustále rásť. Tento neúprosný rast ekonomiky filmového priemyslu posúval hranice toho, čo bolo možné na striebornom plátne vidieť.
Dnes je však Hollywood vo veľkosti produkcie až na treťom až piatom mieste. Ročne vyprodukuje cca 600 filmov, čomu sa vyrovná Čína aj Japonsko, na druhom mieste je nigerijský filmový priemysel, známy ako Nollywood, s približne 1 000 filmami ročne, a víťazom sa stáva indický Bollywood – 1200 filmov ročne.
Nové výzvy a súčasnosť filmu
Dnes je filmový priemysel v strede ďalšej revolúcie. Hoci tradičné kino stále hrá svoju rolu, stále väčší podiel na tržbách prichádza z iných kanálov, ako sú streamovacie služby či merchandising. Filmy už nevyžadujú výlučne návštevu kina, aby oslovili širokú verejnosť. Technológie sa vyvíjajú a filmová produkcia sa presúva do digitálnych a virtuálnych svetov, čo otvára nové možnosti, ako si filmy vychutnávať a zdieľať ich zážitky s globálnym publikom.
Zaujímavosťou je, že svet filmu dnes čelí novým výzvam v oblasti technológie, od virtuálnej reality po umelú inteligenciu, ktoré môžu zásadne zmeniť spôsob, akým sa filmy produkujú a konzumujú. Bez ohľadu na to, akým smerom sa filmová technológia bude vyvíjať, jedno je isté: pohyblivé obrázky nás nikdy neprestanú fascinovať.
Autor: Marek Kurta
