Stredovek sa často spomína v kontexte krvavých bitiek, neľútostných monarchov a hrozných popráv. A ak si niekto zaslúži titul „kráľ krvavých intríg“, je to bez pochýb Eduard II. Jeho príbeh je ako zo zlej telenovely, kde sa prelínajú milostné aféry, neľútostné vraždy a politika, ktorá nemá hranice. A čo sa stane, keď niekto skončí s tak šokujúcim a kreatívnym koncom? Povedzme len, že Eduard bol skôr než na trón na správnej ceste do… histórie s veľkým „H“.
Kráľ, ktorý sa nezdržal na dvore
Eduard II., syn slávneho Eduarda I. (známeho ako „Kladivo na Škótov“, hoci nijakým kováčom nebol), mal v rodinnom výbere talent na problémy. Jeho otec bol tvrdý monarcha, ktorý nepoznal zľutovanie a popravoval na ľavo aj napravo. Eduard II. však pokračoval v otcových stopách, ale v trochu inej oblasti – v oblasti osobného života a politických škandálov. Jeho manželstvo s francúzskou princeznou Izabelou (vo filme Statočné srdce ju hrá známa Sophie Marceau) nebolo presne príkladom romantiky, aj keď rozhodne nebolo nudné. Eduard bol skôr známym pre svoje homosexuálne aféry, čo spôsobilo, že jeho manželka sa začala cítiť trošku… opustená. A keď sa žena cíti ignorovaná, a to nielen v stredoveku, tak radšej nečakajte, že si natrhá peknú kyticu sama.
Izabela a Roger Mortimer: Duo, ktoré zmenilo všetko
Izabela sa teda rozhodla, že jediné, čo môže urobiť, je najať si lorda Rogera Mortimera, milenca, ktorý bol ochotný vziať veci do vlastných rúk. Spoločne s Mortimerom spustili v roku 1327 povstanie. a Izabelini prívrženci i ľud Londýna na to reagoval okamžite. Vyšli do ulíc a z nenávisti strhli z koňa Eduardovho priateľa, londýnskeho biskupa, ktorému odrezali hlavu mäsiarskym nožom. Ani ostatní kráľovi stúpenci nedopadli lepšie a dav ich najprv vykastroval a potom ubil k smrti. Eduard sa v tomto besnení pokúsil utiecť, no dostihli ho a bezmocného uväznili na hrade Berkeley.
A to bolo len začiatkom. Zradné politické hry nepoznali hraníc. Ale ako sa zbaviť kráľa bez toho, aby to vyzeralo, že to nebol len skvelý plán, ale ozajstná náhoda? Izabela a Mortimer potrebovali Eduarda odstrániť tak rafinovane, že by to aj najlepší detektív závidel. A ten plán skutočne premysleli.
Tajomná smrť – a rozhodne nie bez štipky bizarnosti
A tu prichádza ten moment, ktorý aj v najšialenejších príbehoch pôsobí ako neuveriteľná nočná mora. Eduard II. mal byť zabitý, ale veľmi špecifickým spôsobom. Nie žiadnym bežným mečom, ani otrávením – to by bolo pridlho predpokladané. Nie, Eduard musel zomrieť… cez smrteľné výpary.
Do svojej cely dostal hromadu hnijúcich zvieracích mŕtvol, ktoré sa rýchlo zmiešali s čerstvým väzenských vzduchom. Nad tieto zdochliny za ruky zavesili kráľa, aby mu inhalácia šla čo najlepšie. Po pár dňoch vdychovania skazených výparov kráľ zamdlel a už sa neprebral. Keď ho prišli skontrolovať, už sa nehýbal, no srdce mu stále tĺklo. Aby sa náhodou neprebudil k životu, priniesli rozžeravený kutáč, ktorého koniec strčili do análneho otvoru Eduarda II. Vtedy sa Eduard už naozaj prebral, ale už mu nebolo pomoci. Nástroj mu nezvratne poškodil vnútorné orgány.
Kráľovská smrť a duch, ktorý sa nikdy nezbavil svojej tragédie
Po tejto „kráľovskej“ smrti, ktorá by mohla slúžiť ako inšpirácia pre najtemnejšie fantasy, sa Eduard II. stal mŕtvym kráľom s minimálnymi známkami násilia. Keď bol kráľ posmrtne vystavený, na tele neboli vidieť žiadne stopy násilia. Šepkalo sa všeličo, ale kto by sa postavil proti „francúzskej vlčici“, ako Izabelu prezývali, navyše keď smrť neobľúbeného kráľa bola skôr úľavou?
Eduard tak prešiel do histórie ako „kráľ s verejným tajomstvom“, keďže nikto sa oficiálne nikdy nepozrel do oblasti, kde „telo“ ukrývalo dôkazy. A tak sa hrad Berkeley stal miestom, kde sa aj dnes, podľa povery, môžete stretnúť so schúleným duchom kráľa, ktorý hanebný odchod z toho sveta doteraz nedokáže prehrýzť.
Autor: Marek Kurta
