Zomrel maďarský režisér Béla Tarr, majster melancholického filmu

Budapešť / Paríž – Vo veku 70 rokov zomrel po dlhšej chorobe maďarský filmový režisér Béla Tarr, jedna z najvýraznejších osobností svetového autorského filmu. O jeho úmrtí informoval v mene rodiny režisér Bence Fliegauf prostredníctvom maďarskej tlačovej agentúry MTI.

Béla Tarr bol považovaný za majstra pomalého, existenciálneho a hlboko melancholického kina, ktorého diela sa vyznačovali dlhými zábermi, minimalistickým dejom a pesimistickým pohľadom na ľudskú existenciu. Medzinárodnú slávu mu priniesol najmä film Satanské tango (Sátántangó, 1994) – sedemhodinová filmová freska o rozpade komunizmu vo východnej Európe a o morálnom i duchovnom úpadku spoločnosti.

Film vznikol podľa románu Lászlóa Krasznahorkaiho, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, ktorý bol Tarrovým dlhoročným spolupracovníkom. Ich spoločná tvorba patrí k najvýraznejším symbiózam literatúry a filmu v európskom umení.

Záber z filmu Satanské tango

Pochmúrna vízia sveta a viera v silu kinematografie

Tarr vo svojich filmoch neustále rozvíjal pesimistický pohľad na ľudský osud, no zároveň prejavoval hlbokú vieru v samotnú podstatu kinematografie ako umeleckého média. Jeho tvorbu obdivovali významné osobnosti svetovej kultúry, ako režisér Gus Van Sant či filozofka a esejistka Susan Sontagová.

Napriek medzinárodnému uznaniu zostávali jeho filmy dlhé roky málo známe pre širšie publikum. Vo Francúzsku sa jeho diela začali premietať až po roku 2003, keď sa do kín dostal film Harmónie Werckmeistera. Neskôr nasledovali aj tituly Zatratenie (Damnation) a Muž z Londýna (2008).

Jeho posledným filmom bol Turínsky kôň (2011), za ktorý získal Strieborného medveďa na Medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne. Po tomto filme Béla Tarr oznámil, že s hranou filmovou tvorbou končí.

Pocta v Paríži

V roku 2011 usporiadalo parížske Centre Pompidou rozsiahlu retrospektívu jeho tvorby. Zároveň vyšla aj kniha filozofa Jacquesa Rancièra s názvom Béla Tarr – čas po čase, ktorá analyzuje jeho jedinečný prístup k filmovému času, obrazu a rozprávaniu.

Smrť Bélu Tarra znamená odchod jedného z posledných veľkých radikálov európskeho artového filmu, autora, ktorý zásadne ovplyvnil celé generácie filmárov a posunul hranice toho, čo film dokáže vyjadriť.