Slovensko smúti. Vo veku 88 rokov nás navždy opustil Rudolf Urc, režisér, scenárista a pedagóg, ktorého diela formovali tvár slovenského dokumentárneho a animovaného filmu.
Pilier slovenskej kultúry
Rudolf Urc bol nielen výnimočný režisér a dramaturg, ale aj inšpiratívny pedagóg a publicista, ktorý svojou prácou zanechal hlbokú stopu v slovenskej kultúre. Jeho meno sa stalo synonymom priekopníckej práce v dokumentárnej a animovanej tvorbe. STVR si jeho pamiatku pripomenie špeciálnym programom, ktorý zdôrazní jeho nezmazateľný prínos.
Vizionár, ktorý formoval filmové generácie
Narodený vo Zvolene v roku 1937, Urc študoval dramaturgiu na pražskej FAMU a už v 60. rokoch sa stal významnou postavou Štúdia krátkych filmov, kde formoval slovenský dokumentárny film. Po roku 1968 jeho občiansky postoj spôsobil „trezorovanie“ až 16 jeho filmov, čo ho nasmerovalo k animovanému filmu. Spoluprácou s osobnosťami ako Viktor Kubal sa slovenská animácia dostala do zlatej éry.
Staviteľ filmovej infraštruktúry
Urc stál pri zakladaní Katedry animovanej tvorby na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU a pôsobil ako jej prvý vedúci. Inicioval prestížne Bienále animácie Bratislava a bol pri zrode medzinárodného festivalu Art Film Fest, čím položil základy medzinárodného uznania slovenského filmu.
Odkaz v dielach a oceneniach
Jeho režijná filmografia dokumentuje históriu a významné osobnosti Slovenska. V dokumentoch ako Človek z Málinca (1959), Dve demokracie (1960) či Generáli (1969) analyzoval zlomové udalosti. V animovanom filme bol autorom prvého slovenského celovečerného animovaného filmu Zbojník Jurko (1976) a mnohých obľúbených titulov ako Oráč a obri (1975), Minútky na vrátnici (1978) či Bratislavské rozprávky (1995).
STVR uviedla: „So zármutkom prijala správu, že včera v noci zomrel významný režisér Rudolf Urc. Jeho výraznú osobnosť si pripomenieme 14. januára o 20.00 h na Dvojke v relácii Anjeli strážni.“
Rudolf Urc bol tiež publicistom a autorom kníh a učebníc o filmovom umení. Jeho prínos bol ocenený prestížnymi cenami, vrátane Zlatej kamery na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach (2012), Čestnej medaily Albína Brunovského a národnej filmovej ceny Slnko v sieti.
Jeho odkaz zostane trvalou súčasťou slovenskej kultúry a inšpiráciou pre ďalšie generácie filmárov.
