Generálny prokurátor Maroš Žilinka po prvý raz verejne podrobne vysvetlil, prečo sa v pondelok stretol s premiérom Robertom Ficom v sídle Generálnej prokuratúry. Dôvodom neboli osobné ani politické záujmy, ale výhrady predsedu vlády k hodnoteniu stavu boja proti korupcii, ktoré prokuratúra pripravila ako podklad pre správu o stave republiky.
Žilinka potvrdil, že iniciátorom stretnutia bol premiér. Podľa jeho slov nevidel dôvod stretnutie odmietnuť, keďže ide o komunikáciu medzi ústavnými činiteľmi, ktorých agendy sa v niektorých oblastiach prirodzene prelínajú. Zároveň zdôraznil, že celé rokovanie prebehlo oficiálne, v priestoroch úradu a za prítomnosti viacerých zamestnancov, čím vylúčil akékoľvek dohady o tajných či zákulisných dohodách.
Spor o hodnotenie korupcie
Hlavnou témou rokovania boli podklady Generálnej prokuratúry k siedmej správe o stave štátu. Premiér podľa Žilinku nesúhlasil s hodnotením boja proti korupcii a zaujímal sa o možnosť jeho prehodnotenia či ďalších expertných rokovaní. Generálny prokurátor však reagoval jednoznačne – na stanovisku trvá v plnom rozsahu.
Ako povedal, odmietol meniť čo i len jedno slovo. Fakty, ktoré prokuratúra uvádza, považuje za závažné a podľa neho vykresľujú „hrozivý stav“. Premiér Ficovi tento postoj tlmočil priamo, pričom podľa Žilinku predseda vlády jeho názor vzal na vedomie, hoci s ním nesúhlasil.
Kritika legislatívneho procesu
Žilinka premiéra upozornil aj na spôsob prijímania zákonov v parlamente, ktorý označil za paródiu na štandardný legislatívny proces. Kritizoval najmä množstvo pozmeňovacích návrhov predkladaných na poslednú chvíľu. Fico ho podľa jeho slov ubezpečil, že vláda sa bude snažiť presadzovať legislatívu v riadnom režime a pripomienky prokuratúry bude zvažovať.
Zároveň generálny prokurátor pripomenul, že hoci upozorňuje na škodlivosť či riziká niektorých návrhov, neznamená to automaticky ich protiústavnosť. Zodpovednosť za podobné kroky nesie podľa neho predovšetkým parlament a vláda.
„Katastrofálny“ inštitucionálny stav
Druhú časť verejného brífingu Žilinka venoval širšiemu pohľadu na boj proti korupcii. Na základe údajov za rok 2025 konštatoval výrazný pokles počtu stíhaných aj obžalovaných osôb v korupčných kauzách – medziročne až o približne 70 percent. Takýto skok podľa neho nemožno vysvetliť tým, že by korupcia na Slovensku náhle zmizla.
Za jeden z hlavných problémov označil novelu Trestného zákona v oblasti korupcie a zmeny v organizačnej štruktúre Policajného zboru. Podľa Žilinku sa tento „experiment“ nevydaril a vytvorený inštitucionálny rámec považuje za katastrofálny. Zdôraznil, že prokuratúra nie je orgánom, ktorý korupciu odhaľuje – jej úlohou je konať až na základe výsledkov vyšetrovania.
Mimoriadne znepokojujúce podľa neho je aj to, že v roku 2025 nebol odhalený ani jeden prípad korupcie na najvyšších miestach. Prokuratúra ich jednoducho nemala na stole, a teda s nimi nemohla pracovať.
Odmietol špekulácie aj politické útoky
Generálny prokurátor sa ostro ohradil proti špekuláciám, že dôvodom stretnutia s premiérom mohli byť osobné záujmy, napríklad otázka renty. Takéto tvrdenia označil za urážlivé a zdôraznil, že pre neho je dodržiavanie zákona absolútnou prioritou.
Kritikou nešetril ani smerom k opozícii, ktorá mu vyčíta údajné mlčanie či nedostatočne razantný postup. Žilinka pripomenul, že sa môže pohybovať výlučne v rámci zákonných kompetencií a odmietol predstavu, že by mal konať mimo nich. Zároveň vyzval politikov, aby nedehonestovali prácu prokurátorov a ich odbornosť.
Podľa jeho slov zaznel hlas Generálnej prokuratúry jasne, vecne a na správnych miestach. A na hodnotení stavu boja proti korupcii, ktoré vyvolalo napätie aj stretnutie s premiérom, nemieni nič meniť.
-rvv-
