Západ prehodnocuje smerovanie: tvrdá politika USA otvára dvere Číne

Tvrdý a konfrontačný prístup amerického prezidenta Donalda Trumpa mení globálnu geopolitickú mapu. Krajiny, ktoré boli dlhé desaťročia pevne ukotvené v transatlantickom priestore, začínajú otvorene hovoriť o potrebe nového usporiadania sveta. Čoraz častejšie pritom obracajú pozornosť na Čínu.

Nový svetový poriadok prestáva byť len akademickým pojmom

Západní lídri hovoria o zmene pravidiel

Diskusia o „novom svetovom poriadku“, ktorá bola donedávna výsadou geopolitických analýz, sa presúva do oficiálnych vyhlásení západných lídrov. Kanadský premiér Mark Carney po nedávnom stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom otvorene priznal, že svet sa nachádza v bode zlomu.

„Musíme brať svet taký, aký je, nie taký, aký by sme si želali,“ uviedol Carney, čím naznačil odklon od doterajšej politiky bezvýhradného zosúladenia s Washingtonom.

Trumpova konfrontačná stratégia prepisuje spojenectvá

Spojené štáty ako čoraz nepredvídateľnejší partner

Americký prezident Donald Trump po návrate k moci pritvrdil rétoriku voči tradičným spojencom. Clá, spochybňovanie obchodných dohôd a vyjadrenia o možnom pričlenení Kanady ako 51. štátu USA výrazne zhoršili vzťahy medzi Ottawou a Washingtonom.

Podľa amerických médií Trump zároveň čoraz viac presúva pozornosť na Kanadu, ktorú považuje za zraniteľnú voči rastúcemu vplyvu Ruska a Číny v Arktíde. Ochrana severnej hranice sa má stať súčasťou jeho vízie „konsolidácie“ západnej hemisféry.

Kanada medzi dvoma veľmocami

Od varovania pred Čínou k pragmatickému dialógu

Ešte pred nástupom do funkcie označoval Carney Čínu za hlavnú bezpečnostnú hrozbu pre Kanadu. Po stretnutí v Pekingu však zvolil zmierlivejší tón. Jeho návšteva bola prvou na úrovni kanadského premiéra od roku 2018, keď vzťahy medzi oboma krajinami poškodilo zadržanie finančnej riaditeľky spoločnosti Huawei na žiadosť USA.

Carney dnes hovorí o potrebe „nového strategického partnerstva“ s Pekingom, ktoré má Kanade zabezpečiť miesto v meniacom sa globálnom systéme.

Obchod ako nástroj geopolitiky

Dohody s Čínou znepokojujú Washington

Súčasťou zbližovania medzi Ottawou a Pekingom je aj dohoda o zmiernení ciel na dovoz čínskych elektromobilov výmenou za lepší prístup kanadských poľnohospodárskych produktov na čínsky trh. Tento krok vyvolal nervozitu v USA, najmä medzi americkými automobilkami.

Americký obchodný zástupca Jamieson Greer dohodu označil za problematickú a varoval, že Kanada môže jej dôsledky v budúcnosti ľutovať. Trump však reagoval zmierlivejšie, keď vyhlásil, že ak Ottawa vidí priestor na dohodu s Čínou, mala by ho využiť.

Európa sa pozerá na Peking

Macron, Martin aj Merz hľadajú alternatívy

Kanada nie je jedinou krajinou, ktorá prehodnocuje svoj vzťah k Číne. Do Pekingu v decembri vycestoval francúzsky prezident Emmanuel Macron, v januári ho nasledoval írsky premiér Micheál Martin. Podľa francúzskej stanice RFI tieto návštevy odhaľujú hlboké rozdiely v tom, ako by sa Európa mala postaviť medzi čoraz nepredvídateľnejšie USA a asertívnu Čínu.

Írsko, ktoré patrí medzi málo krajín EÚ s obchodným prebytkom voči Číne, je zároveň mimoriadne citlivé na zmeny v americkej politike. Hrozby Trumpovej administratívy týkajúce sa daňových úľav pre nadnárodné firmy nútia Dublin hľadať nové strategické možnosti.

Podľa nemeckých médií sa vo februári do Číny chystá aj kancelár Friedrich Merz. Čínske médiá jeho návštevu spájajú s hospodárskymi problémami Nemecka, ktoré prehlbujú americké clá.

Paradox Trumpovej politiky

Snaha oslabiť Čínu jej vplyv v skutočnosti posilňuje

Think-tank European Council on Foreign Relations upozorňuje, že Trumpovo spochybňovanie liberálneho medzinárodného poriadku paradoxne otvára Číne priestor na posilnenie globálnych vzťahov. Štáty sa podľa analytikov cítia menej viazané americkým aliančným systémom a získavajú väčšiu voľnosť pri nadväzovaní kontaktov s Pekingom.

Prieskumy naznačujú posun moci

Dôvera v USA klesá, vplyv Číny rastie

Podľa prieskumu z novembra minulého roka respondenti z 21 krajín očakávajú nárast globálneho vplyvu Číny, zatiaľ čo význam Spojených štátov má klesať. V rámci Európskej únie rovnaký podiel opýtaných označuje Čínu aj USA za protivníkov, s ktorými je potrebné počítať.

Svet sa tak podľa čoraz väčšieho počtu lídrov nachádza na prahu nového usporiadania, v ktorom sa tradičné istoty rozpadajú a pragmatizmus začína prevažovať nad ideológiou.