Keď začína november a dni sa skracujú, slovenské cintoríny ožívajú sviečkami a kvetmi. Práve v tomto čase si pripomíname sviatok Všetkých svätých a Pamiatku zosnulých, ľudovo známe Dušičky. Nie sú to len chvíle smútku, ale aj spomienky, modlitby a prepojenie medzi svetom živých a tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Ako všetko začalo: Od Panteónu po Gregora III.
Sviatok všetkých svätých má korene v časoch rozpadu Rímskej ríše, keď v jej západnej časti boli postupne všetky pohanské chrámy zasvätené kresťanskému Bohu. História začína v Ríme roku 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov – Panteón – a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Pôvodne sa sviatok slávil 13. mája.
O niekoľko desaťročí neskôr ho pápež Gregor III. presunul na 1. november. Pri tejto príležitosti posvätil v Bazilike sv. Petra kaplnku ku cti všetkých svätých. Sviatok sa tak začal oslavovať na jeseň, keď sa príroda pripravuje na zimu, symbolizujúc prechod života a smrti a večnú nádej.
Pamiatka zosnulých – Dušičky
Druhý novembrový deň patrí Pamiatke zosnulých, ktorú v roku 998 zaviedol opát Odilo z Cluny. Benediktíni vo francúzskom opátstve zvonili na kostolných zvonoch na počesť svojich zosnulých bratov. Po večernom zvonení a spievaní žalmoch nasledovala veľká zádušná omša. Tento zvyk sa postupne rozšíril po celej západnej cirkvi a symbolicky sa spája so zapálenými sviečkami, ktoré predstavujú nesmrteľnosť duší a Božie milosrdenstvo.
Na Slovensku sa ľudovo tieto spomienky volajú Dušičky. Rodiny navštevujú cintoríny, zdobia hroby kvetmi a zapália sviečky, pričom cítime spojenie generácií, akoby zosnulí prišli na chvíľu späť medzi nás.
Pohanské korene a keltská stopa
Predtým, než cirkev tieto sviatky zafixovala, Kelti slávili Samhain – koniec leta a začiatok nového roka – v noci z 31. októbra na 1. november. Verili, že duše mŕtvych sa v tomto čase vracajú domov a vydlabané tekvice s lampičkami im pomáhajú nájsť cestu. Aby sa ochránili pred zlými duchmi, prezliekali sa do handier a maľovali si tváre.
Rovnako slovanské kmene mali svoje rituály na počesť zosnulých predkov, často konané priamo na nekropoliach. S ohľadom na to, že Kelti aj Slovania obývali strednú Európu, je veľmi pravdepodobné, že aj u nás tieto tradície existovali ešte pred príchodom kresťanstva.
Kresťanská adaptácia a stredoveké tradície
Sviatok Dušičiek v Ríme začal byť oficiálne slávený v 13. storočí, v Španielsku dominikánski kňazi zaviedli dokonca tri omše za zosnulých, ktoré neskôr potvrdil pápež Benedikt XIV. a rozšíril aj do Latinskej Ameriky. V roku 1915 pápež Benedikt XV. umožnil slúžiť tri omše každému kňazovi – jedna na úmysel pápeža, jedna za duše v očistci a jedna na iný úmysel.
V čase socializmu na Slovensku sa náboženský rozmer týchto sviatkov obmedzoval. Namiesto omší sa konali spomienkové akcie pre občianske záležitosti, kde sa púšťala smútočná hudba, recitovali sa príhovory a niekde dokonca vymenovávali zosnulí.
Súčasnosť: Svetlo a spomienky
Dnes je sviatok Všetkých svätých na Slovensku prikázaným cirkevným sviatkom a od roku 1994 aj dňom pracovného pokoja, ktorý bol výnimočne zrušený. Návštevy cintorínov, zapálené sviečky a kvety sú tradičnou súčasťou našich spomienok. Hoci stále platí, že protestantské cirkvi tento sviatok neuznávajú – pre nich je dôležitý Deň reformácie 31. októbra – pre katolíkov aj nekatolíkov ide o chvíle, kedy spájame smrť so vzkriesením či pamätáme na predkov s úctou a nádejou.
Pikoška na záver
Vedeli ste doteraz, že moderný Halloween je vlastne pokračovateľom keltského Samhainu, ktorý sa prelínal s Všetkými svätými? Na rozdiel od strašidiel a cukríkov ide na Slovensku o svetlo sviečok a pokojné spomienky, ktoré spájajú rodiny a generácie.
Takže keď o pár dní zapálite sviečku na hrobe svojich blízkych, spomeňte si nielen na ich život, ale aj na storočia tradícií, rituálov a histórie, ktoré priniesli tieto chvíle až k nám.
Autor: Marek Kurta
