Keď delová guľa netrafí nepriateľa, ale večeru
Rok 1784. Európa bublá ako prehriaty kotol napätia. Veľmoci kujú intrigy, armády maršujú, diplomati sa potia. A niekde medzi tým sa odohrá vojna, ktorá mala všetko – okrem krvi.
Jedna delová guľa. Žiadni mŕtvi. Jedinou obeťou? Kotlík polievky. Vitajte v Keteloorlog, teda „Vojne o kotlík“.
Cisár chce rieku, Holanďania varia guláš
Začalo sa to nevinným geopolitickým „hladom“. Rakúsky cisár Jozef II., milovník reformácií a nepriateľ všetkého holandského blokovania, si jedného dňa povedal:
„Chcem, aby rieka Šelda bola opäť otvorená pre obchod do Antverp!“
Holandsko – vtedy ešte nie kráľovstvo, ale Spojené provincie nizozemské – túto rieku už dávno uzavrelo a ťažila z toho ich vlastná prístavná ekonomika. Antverpy chradli, obchod viazol a cisárovi dochádzala trpezlivosť.
Loď, výstrel a… gulášový masaker
Jozef II. teda posiela loď Le Louis, ozbrojenú symbolom rakúskej moci, aby „pokojne“ vplávala do zakázaných vôd. Holanďania však nemajú zmysel pre symboliku – a vystrelia.
Nie vojenský útok, žiadna krvavá bitka. Iba jeden jediný výstrel z pevnosti, ktorý netrafí loď, ba dokonca ani človeka. Zasiahne kotlík plný večere, ktorý si posádka práve varila na palube.
A tak vznikla vojna, kde nevykrvácal nikto – len guláš.
Diplomatická tsunami kvôli polievke
Aj keď to znie ako scénka z Monty Python, nasledovali vážne diplomatické rokovania, protesty, vyhlásenia. Cisár sa cítil ponížený, Holanďania zvíťazene ohrievali ďalší kotlík, a európske dvorce sa bavili ako pri divadelnom predstavení.
Napätie nakoniec ustúpilo bez jediného ďalšieho výstrelu. Nezomrel vojak, nezmizla krajina, len kuchár na palube mal zlý deň.
História píše tie najlepšie vtipy
Takzvaná Keteloorlog – „vojna o kotlík“ – sa zapísala do dejín ako najnezmyselnejší, no zároveň najchutnejší ozbrojený konflikt novoveku.
A morálne posolstvo príbehu? Ak niekedy niekto tvrdí, že „polievka nič nerieši“, pripomeň mu, že kvôli jednej skoro začala vojna.
Autor: Marek Kurta
