Predstavte si situáciu: USA a Británia, 1859, ostrovy San Juan. Napätie medzi dvoma veľmocami by snáď mohlo vyústiť do vojny svetového formátu… a všetko začalo prasaťom. Áno, čítate správne. Jednou ošípanou…
Ako začala Veľká prasačia kríza
Americký osadník Lyman Cutlar mal pokojný život, kým 15. júna jeho záhradu nenavštívilo jedno prasa, ktoré patrilo Írovi pracujúcemu pre Hudson’s Bay Company (britskú spoločnosť). Zatúlaný ružováčik sa pustil do jeho hľuzoviek a náš hrdina… ho zastrelil.
Cutlar ponúkol majiteľovi odškodnenie 10 dolárov (na dnešné peniaze cca 350 eur), ale všetko bolo márne. Ír požadoval desaťnásobok. Nedohodli sa a vstúpili do toho mocnosti. Keď britské úrady vyhrážali sa zatknutím Cutlera, neďalekí americkí osadníci žiadali vojenskú ochranu na území Washingtonu od armády Spojených štátov. Rozzúrili sa Briti, rozzúrili sa Američania. A prasa… no z toho už ostali len klobásky.
Eskalácia „vojnového konfliktu“
Zastrelenie malého párnokopytníka vyústilo do vojenskej mobilizácie. Na ostrovy doplachtili americkí vojaci, Briti poslali vojnové lode – všetko kvôli jednej potravinovej hádke.
Predstavte si generálov, ktorí vážne plánujú stratégiu a obranné pozície… a pritom v centre pozornosti stojí nevinné prasa. Do 10. augusta 1859 sa zväčšenému oddielu 461 Američanov so 14 delami pod velením plukovníka Silasa Caseyho postavila flotila piatich vojnových lodí britského Kráľovského námorníctva so 70 delami a 2 140 mužmi na palube. Britský admirál Baynes sa vtedy nahlas opýtal: „To naozaj toto všetko robíme kvôli hádke o prasa?“
Zázrak diplomacie
Keď sa správy o kríze dostali do vzdialených hlavných miest Londýna a Washingtonu, D.C. , predstavitelia oboch krajín boli šokovaní potenciálnym konfliktom a podnikli kroky na upokojenie potenciálne výbušného medzinárodného incidentu. K slovu sa dostala diplomacia a namiesto kanónov sa použili perá. Obe strany sa dohodli na zachovaní spoločnej vojenskej okupácie ostrova až do dosiahnutia konečnej diplomatickej dohody.
Dnes stále veje vlajka Spojeného kráľovstva nad bývalým táborom britských kráľovských námorníkov a denne ju dvíhajú a spúšťajú strážcovia americkej Národnej parkovej služby, čím sa stáva jedným z mála miest bez diplomatického statusu, kde zamestnanci federálnej vlády USA pravidelne vztyčujú vlajku inej krajiny, hoci je to len na pamätné historické účely.
Poučenie z histórie
Nie všetky vojny musia byť krvavé. Niektoré sa začínajú a končia prasaťom. A keď sa nabudúce pohádate so susedom o záhradu – dobre si overte, či náhodou nehrozí globálny konflikt.
Autor: Marek Kurta
