Severské krajiny – Švédsko, Nórsko, Fínsko, Dánsko a Island – majú spoločného menovateľa: dlhé zimné noci, chladné počasie a silnú potrebu priniesť do sviatkov čo najviac svetla a tepla. Vianoce tu nie sú len o darčekoch, ale o rituáloch, ktoré spájajú rodiny a pripomínajú im korene. Každá krajina má svoje špecifické tradície, folklórne postavy a jedlá, ktoré tvoria jedinečnú atmosféru sviatkov.
Vo Švédsku sa Vianoce začínajú už 13. decembra sviatkom svätej Lucie. Dievčatá v bielych šatách s vencom sviečok na hlave prinášajú symbol svetla do temných dní. Najdôležitejším dňom je Julafton – Štedrý večer, kedy sa rodiny stretávajú pri bohato prestretom stole zvanom julbord. Ten zahŕňa slede v rôznych omáčkach, údeného lososa, mäsové guľôčky, klobásky, kapustu a tradičnú ryžovú kašu s mandľou, ktorá prináša šťastie tomu, kto ju nájde.
Vo Fínsku je Vianoce nemožné si predstaviť bez Joulupukkia, fínskeho Santa Clausa, ktorý podľa tradície žije v Laponsku. Rodiny si pred štedrou večerou doprajú spoločnú saunu, čo je súčasťou fínskej kultúry. Zaujímavým zvykom je aj návšteva cintorínov, kde sa zapália sviečky na hroboch – celé cintoríny sa tak rozžiaria a vytvárajú magickú atmosféru. Na stole nechýba pečená šunka, ryby a zemiakové zapekané jedlá.
V Nórsku sa oslavuje s dôrazom na tradíciu a folklór. V domácnostiach sa objavuje postava nisse – škriatok, ktorý chráni dom a hospodárstvo. Aby bol spokojný, dostáva na Štedrý večer misku ryžovej kaše s maslom. Typické jedlá zahŕňajú bravčové rebrá (ribbe) či sušené jahňacie rebrá (pinnekjøtt). Vianoce sú časom rodinných stretnutí, pričom dekorácie zahŕňajú množstvo sviečok a svetiel, ktoré rozjasňujú dlhé zimné noci.
Na Islande je Vianoce sprevádzané legendou o 13 jólasveinaroch – vianočných škriatkoch, ktorí prichádzajú postupne od 12. decembra až do Vianoc. Každý z nich má vlastnú povahu – jeden kradne klobásy, iný mlieko či sviečky. Deti si nechávajú topánky na okne a škriatkovia im do nich dávajú darčeky alebo zhnité zemiaky, ak boli neposlušné. Tradičné jedlá zahŕňajú ryby, jahňacie mäso a špeciálne vianočné pečivo.
V Dánsku je Vianoce spojené s konceptom hygge – útulnosť, pohoda a teplo domova. Stromček sa zdobí papierovými srdiečkami a malými dánskymi vlajkami. Deti očakávajú darčeky od Julemandena, ktorý prichádza spolu s malými škriatkami „nisser“. Na stole nechýba flæskesteg (pečené bravčové mäso s chrumkavou kožou), risalamande (ryžový dezert s mandľou) a množstvo sladkostí.
Tradičné recepty sú neodmysliteľnou súčasťou severských Vianoc. V Švédsku sa pripravuje risgrynsgröt – ryžová kaša s mandľou, ktorá sa podáva posypaná škoricou a cukrom. Vo Fínsku je dominantná joulukinkku – pomaly pečená šunka potretá horčicou a medom, posypaná strúhankou a ozdobená klinčekmi. Nóri si pochutnávajú na pinnekjøtt – sušených jahňacích rebrách, ktoré sa varia v pare na brezových vetvičkách. Island prináša smákaka – vianočné sušienky s kardamónom, pečené do chrumkava a podávané s práškovým cukrom. V Dánsku je obľúbený risalamande – ryžový dezert s nasekanými mandľami a vanilkou, podávaný s teplou višňovou omáčkou, pričom tradíciou je vložiť do jednej porcie celú mandľu – kto ju nájde, dostane darček.
pinnekjøtt
Vianoce v severských krajinách sú jedinečné – spájajú svetlo v temnote, folklórne postavy, bohaté stoly plné rýb a mäsa, a silný dôraz na rodinnú pohodu. Každá krajina má svoje špecifiká, no spoločným menovateľom je snaha priniesť teplo a radosť do najtemnejšieho obdobia roka. A práve tradičné recepty sú tým, čo robí tieto sviatky nezabudnuteľnými – chutné jedlá, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, sú symbolom rodinnej tradície a radosti.
