Horúcou témou parlamentných kuloárov v ostatnom týždni je medzinárodný škandál, ktorý vypukol po tom, čo sa dostalo na verejnosť, že neoprávnená osoba, konkrétne minister vnútra Mikulec, sa oboznamovala s utajovanými skutočnosťami, na ktoré nemala previerku. Išlo o tajné a prísne tajné informácie, ktoré nijakým spôsobom nesúviseli s rezortom ministerstva vnútra a ktoré mohli ohroziť strategické ciele Európskej únie a NATO. Po vypuknutí škandálu sa minister Mikulec bránil krajne prostoducho, takpovediac typicky „ola(j)novsky“. Predpokladajúc, že opozícia a celá žurnalistická obec má mentálnu úroveň voličov OĽANO, prišiel s krajne hlúpou a veľmi rýchle vyvrátiteľnou lžou, že on ako minister, a teda jeden z najvýznamnejších ústavných činiteľov má právo aj bez previerky oboznamovať sa s takýmito informáciami. Realita je pritom taká, že táto výnimka platí len pre troch najvyšších ústavných činiteľov: prezidentku, premiéra a predsedu parlamentu. No a to Mikulec zjavne a chvalabohu nie je. Predstava, že túto ľahko overiteľnú lož nikto obratom nevyvráti, svedčí len o nepredstaviteľnej prostote Matovičovho ministra. Znenie zákona síce dáva možnosť aj ďalším ústavným činiteľom, teda poslancom a radovým ministrom oboznamovať sa s utajenými skutočnosťami, ale len na úrovni dôverné a vyhradené, určite nie na úrovni tajné a prísne tajné. Minister vnútra má ešte výnimku aj na takto utajované informácie, ale len ak sa priamo týkajú jeho rezortu. Určite ich však nemá, ak by súviseli so zahraničnou politikou, obranou štátu či iných oblastí, ktoré sa netýkajú jeho rezortu. A je zjavné, že ich čítal, čo mohlo ohroziť záujmy NATO, Európskej únie a mnohých ďalších inštitúcií. No a práve preto vznikol tento škandál a významné ambasády očakávajú od prezidentky, že zakročí. Ako to celé skončí, je dnes nejasné, faktom však je, že nikdy nebola prezidentka viac naklonená úradníckej vláde, ako je dnes. Vraj po Veľkej noci niečo také môže nastať. Samozrejme, takýto krok má viacero otáznikov. Kto by však išiel do vlády s takou biednou perspektívou? Tento krok by totiž znamenal aj masívne útoky časti koalície na prezidentku a miera chaosu by sa aspoň na čas ešte zväčšila. Preto tento krok nie je vôbec istý, je možné, že prezidentka len odoberie poverenie Mikulcovi a dá ho opäť Hegerovi. Uvidíme. Každopádne, ak by odvolala Hegera, bol by to takmer celkom iste koniec projektu Demokrati. Bez funkcie premiéra a bez viacerých ministrov vlády, ktorí majú takmer neobmedzený mediálny prístup, by sa celý projekt Demokratov zosypal ako domček z karát.