V júli 1518, uprostred horúceho letného dňa na námestí v Štrasburgu, nastal moment, ktorý sa zapísal do histórie ako jeden z najbizarneších a najdesivejších javov ranonovovekej Európy. Frau Troffea, žena zo stredného veku, vyšla na námestie a z ničoho nič začala tancovať – nekontrolovateľne, bez akejkoľvek zjavnej príčiny. A to nebolo všetko. Čoskoro sa k nej pridali ďalší, najprv jeden, potom ďalší, až sa celá scéna zmenila na divoký tanečný maratón s desiatkami tanečníkov. A to všetko bez možnosti zastavenia.
Ako to už býva pri niektorých historkách zo stredoveku, aj tento prípad má niečo zvláštne a trochu tajomné. Tanečný mor, ktorý za pár dní rozrušil celé mesto, zasiahli do života stoviek obyvateľov. Títo nešťastníci nielenže tancovali dlhé hodiny, ale niektorí pokračovali až do úplného vyčerpania a kolapsu, niektorí dokonca naozaj zomreli.
Tanec, ktorý nepoznal hranice
Epidémia sa rýchlo šírila po celom meste. Na začiatku to vyzeralo ako zvláštny tanec, ktorý sa dostal do módy, ale čoskoro bolo jasné, že sa deje niečo veľmi zlé. Tí, ktorí sa začali pripájať k tancu, neboli schopní prestať. Niektorí tancovali celé dni a noci. Vedenie mesta, zmätené a nevedomé, čo sa deje, sa najprv rozhodlo, že tanec je prirodzený spôsob vyjadrenia a že sa všetci títo „tanečníci“ jednoducho vyčerpajú. Lekári totiž radili: „Nechajte ich tancovať kým ich to neprejde.“ Bohužiaľ, nikto sa nezastavoval. A tanec sa začal javiť čoraz viac ako strašidelná a neovládateľná sila, ktorá zanechávala za sebou iba zničených a vyčerpaných ľudí.
Aby sa mesto pokúsilo niečo urobiť, rozhodli sa postaviť tanečné sály. To bolo ešte bizarnejšie – namiesto zastavenia tanca ho vlastne ešte povzbudzovali. Začala hrať hudba a ulice sa zmenili na tanečné parkety. Ale čím viac hudby a tanca, tým bolo horšie. Nikto sa stále nezastavoval. Niektorí začali následne kolabovať, iní dostali mŕtvicu či srdcový infarkt. A tak sa mesto dostalo do situácie, kde jediné, čo im zostalo, bolo tanec úplne zakázať. Kto pokračoval, toho odviezli do kostola svätého Víta, ktorého miestni považovali za ochrancu pred „posadnutím tancujúcim morom“. A tam sa „liečili“ tým, že si obuli červené topánky, ktoré boli pokropené svätenou vodou a mali znaky kríža. V rukách museli držať malé krížiky, pridalo sa kadidlo, latinské formulky a odrazu… niektorí začali postupne prestávať tancovať a následne sa to prenášalo na ďalších. Koniec masovej tancovačky sa konečne blížil
Čo bolo zdrojom „epidémie“?
Tanečný mor nakoniec postihol viac ako 400 ľudí. Tento jav vyvolal v stredoveku veľký záujem a niekoľko teórií sa pokúsilo objasniť, čo spôsobilo tento „tanečný“ šialený jav. Mohlo ísť o posadnutie démonmi? O čarodejnice, ktoré sa snažili vykonať nejaký zlovestný rituál? Alebo to mohlo byť len niečo oveľa „hrozivejšie“ – otrava?
Všetky teórie sa sústredili na rôzne možné príčiny, ale niektoré najpravdepodobnejšie sa točili okolo jedného: námeľ, halucinogénna huba, ktorá mohla byť konzumovaná náhodne, a spôsobiť halucinácie, zvýšenú hyperaktivitu a nechcené pohybové impulzy. Práve námeľová huba, ktorá rastie na žito, mala totiž v stredoveku svoje miesto v niektorých potravinách a práve ona mohla byť spúšťačom tejto nešťastnej historky. Niektorí historici tiež predpokladajú, že to mohla byť masová hystéria. Stredovek bol plný stresu, biedy a strachu. Ak sa celé mesto ocitlo pod tlakom nepredstaviteľných životných podmienok, mohol sa vytvoriť akýsi kolektívny psychologický efekt, ktorý vyústil v túto nečakanú „epidémiu“. Pravdu však na 100% asi už nikto neodhalí.
Takže pozor na stravu!
Tak či onak, tento bizarný príbeh nám ukazuje, že stredovek nebol len obdobím hradov, rytierov a veľkých bitiek. Bol to aj čas, kedy sa mohli vyskytnúť nepredvídateľné javy, ktoré nemali žiadne vedecké vysvetlenie. A aj keď sa dnes môžeme na tento jav pozerať s istým pobavením, vtedy to musela byť čistá hrôza. Pre nás je to zároveň ponaučenie, že niekedy treba nechať tanečné topánky pre istotu v skrini a naozaj si dať pozor na to, čo jeme! Môžeme milovať Jirka Korna koľko chceme, ale kto by chcel stepovať napríklad…tri dni?
