Náhodné rozhodnutie môže ale zmeniť výsledok celého vojenského ťaženia. V 9. storočí, keď Vikingovia brázdili moria známeho sveta, už Rím nemal ten niekdajší význam zo staroveku. Bolo to však už stabilné sídlo pápeža a jeho meno bolo zaujímavé, honosné a pre kresťanských vladárov posvätné a nedotknuteľné.
To však už neplatilo pre Vikingov, ktorí sa na kresťanskú vieru obracali len veľmi postupne, keď im to z politických pohnútok prišlo výhodné. Ostatne inak nekonali i mnohí iní európski panovníci, ktorí sa potom tvárili kresťanskejšie ako všetci apoštoli dokopy. Jedným z Vikingov, ktorý si začal brúsiť zuby na Rím, bol Hastein (810-896).
Hastein: Lovec pokladov
Hastein bol severským nájazdníkom, ktorý vášnivo prepadával sídla po celej Európe. Počas svojej lupičskej kariéry preplával od britských ostrovov cez Franskú ríšu až po vtedajšiu Byzanciu, dnešné Turecko. V kronikách sa opisuje ako Dán, avšak to neznamená, že musel byť aj v skutočnosti Dánom. Stredovekí rukopisci nerobili rozdiely medzi Dánmi a inými severskými národmi, ktoré si aj tak medzi sebou rozumeli. Nikto sa nikoho nepýtal, prichádzate chlapci zlatí priamo z Dánska alebo bývate opodiaľ o pár kilometrov severnejšie? Takže ak to bol chlap zarastený ako Dán, hovoril ako Dán a raboval ako Dán, tak to musel byť podľa kronikárov bezpochyby Dán. Veď podobne aj dnes si mnohí ľudia napríklad na britských ostrovoch myslia, že každý človek z východnej Európy je Poliak a keď je ozbrojený, tak možno Rus.
Či už teda Hastein bol alebo nebol Dánom, určite bol jedným z najznámejších Vikingov všetkých čias a od svojich vikingských súputnikov, ktorých hlavnou činnosťou práce bolo zabíjanie a pustošenie, sa veľmi nelíšil. Vojenské víťazstvá boli pre neho zmyslom života, a tak si Hastein jedného dňa čeriac vody teplého Stredomoria zmyslel, že by sa mohol zapísať do dejín ako jeden z tých, ktorým sa podarilo dobyť večné mesto.
Rím na dohľad
Píše sa rok 859 a Hastein so svojimi mužmi konečne dorazil na vytúžené brehy Talianska. Vidiac však hrubé mestské hradby uvedomil si, že otvoreným bojom mesto len tak nezdolá. Kde sú zbrane prikrátke, pomôže lesť. Keď sa nad tým všetkým tak zamyslel, prišlo mu, že dobytie Ríma je dosť solídnym dôvodom na predstieranie vlastnej smrti. Ľahol si teda na nosidlá a poslal svojich mužov k bránam s oznamom pre duchovných, ktorí už vystrašene vykukovali spoza hradieb. Očakávali tie najhoršie pekelné hrozby, no ako im padol kameň zo srdca, keď im Vikingovia len nevinne zvestovali: „Neprišli sme sem plieniť. Už nám neostalo mnoho síl. Sme vyčerpaní a jediné, čo chceme, je mier. Dovoľte nám len nakúpiť, čo potrebujeme. Náš pán je už veľmi chorý. Zomiera. Leží už na smrteľnej posteli, no rád by prijal kresťanské sviatosti a nechal sa pochovať do zasvätenej zeme vašej cirkvi.“
Majstrovský plán
Obyvatelia mesta, očakávajúc masakrálne nájazdy, si naozaj vydýchli. Pohan, ktorý sa chce dať pokrstiť? To nemožno odmietnuť! Obyvatelia naozaj vpustili obávaného banditu aj s malou eskortou dovnútra. Krátkou cestou ich priviedli ich až do mestského kostola. Nosidlá s Hasteinom položili na veľký stôl, pomazali ho a prichystali na prijatie všetkých potrebných sviatostí. Keď bolo teátro dokonale pripravené, v tej najneočakávanejšej chvíli Hastein odrazu vyskočil sťaby pokropený živou vodou a zabil miestneho biskupa, ktorý už počítal s novou ovečkou v košiari. Keď sa zbavili nepohodlných osôb v kostole, vyšli vikingskí bojovníci z kostola von a prerazili si cestu k bráne, za ktorou už čakal zvyšok krvichtivej hordy. Vtedy už obyvatelia mesta nemali žiadnu šancu. Akýkoľvek odpor bol rýchlo rozdrvený a hadí plán vyšiel dokonale – mesto padlo do rúk Vikingov.
Trpké prekvapenie
Za búrlivého ručania vtedy Hastein v eufórii požiadal všetkých obyvateľov, ktorým sa podarilo prežiť, aby pred ním pokľakli a uznali ho za vládcu Ríma. Nastalo hrobové ticho. Dlho sa nikto neodvážil nič povedať, ale Hastein nástojil na prejave úcty. Napokon konečne vystúpil jeden muž z davu a so sklopenými očami začal vysvetľovať: „Drahý pane, toto nie je Rím, toto je mesto Luna, Rím sa nachádza o čosi južnejšie.“ Zarazený Hastein nemohol uveriť svojim chlpatým ušiam. Avšak, keď informácie overil, naozaj sa ukázalo, že urobil navigačnú chybu a vyrabované mesto nebol Rím. Ten ležal asi 400 km smerom na juh. Hastein dostal záchvat zúrivosti. V hneve nariadil vyhubiť celú mužskú populáciu, ostatných zotročiť a mesto vypáliť. Takto doplatilo úbohé obyvateľstvo slnečnej Lombardie na fakt, že Vikingovia, inak skvelí navigátori, nemali k dispozícii ani kompas, ani satelitnú navigáciu…
Autor: Marek Kurta
