Vojna nie je opera. Generáli v nej občas nemajú čas na zdvorilosti, protokol a ani na čakanie na rozkazy zhora. A generál George S. Patton, americký „tankový buldog“, bol presne tým typom muža, ktorý si z byrokracie robil len o trochu viac než z nacistov.
Operácia: Tvrdo a rýchlo
Písal sa rok 1945 a Spojenecké vojská sa valili cez západné Nemecko ako lavína. Mesto Trier, najstaršie mesto v krajine a bývalá rímska metropola, stálo na ceste americkej 3. armády. Strategické, ale historicky významné miesto. A ako to už v armáde chodí, každý pohyb frontu podliehal schváleniu.
Vrchný veliteľ Dwight D. Eisenhower, budúci prezident USA a muž s rešpektom k papierovej vojne, poslal Pattonovi odkaz:
„Na dobytie Trieru bude treba najmenej štyri divízie. V žiadnom prípade sa o to nepokúšajte s menšími silami.“
Pattonov podpis: Drzosť v uniforme
Patton už v tom čase Trier dobyl – s dvomi divíziami. Načo čakať, keď sú vojaci v pohybe, tanky nabrúsené a nepriateľ v ústupe? A tak poslal Eisenhowerovi odpoveď, ktorá sa zapísala do dejín vojenskej arogancie:
„Trier sme dobyli dvoma divíziami. Chcete, aby som ho vrátil?“
Nie je známe, čo presne Eisenhower odpovedal – možno len prevrátil oči a zahryzol si do fajky – ale faktom je, že Trier ostal v rukách Američanov.
Mesto medzi Rimanmi a Američanmi
Trier má za sebou históriu dlhšiu než väčšina moderných štátov: založený Rimanmi ako Augusta Treverorum, prežil cisárov, biskupov aj Napoleona. A teraz mal vo svojej kronike aj jednu strohú, americkú vetu od generála, ktorý si nepotrpí na formalitu.
Legenda, ktorá definuje Pattona
Táto epizódka nie je len anekdota – je to esencia Pattonovho štýlu: rýchly, rozhodný, drzý, ale efektívny. Na rozdiel od iných generálov netrpel pochybnosťami. Kde iní písali hlásenia, Patton posielal tanky. Kde sa iní radili, on už bol na pol ceste k ďalšiemu mestu.
A Trier? Ten ostal oslobodený. A vďaka Pattonovi aj navždy zapísaný v učebniciach dejepisu – aj keď len jednou vetou.
Vojny nevyhrávajú formuláre. Občas ich vyhráva niekto, kto sa spýta: „Chcete, aby som to vrátil?“
Autor: Marek Kurta
