DAVOS – Po období vyhrotených vyjadrení a diplomatického napätia prichádza z Washingtonu miernejší tón. Americký prezident Donald Trump po sérii rokovaní so spojencami pripustil vznik rámca širšej arktickej dohody, ktorá sa má dotýkať aj strategicky významného Grónska. O jeho budúcom statuse sa však zatiaľ nerozhodlo.
Od konfrontácie k rokovaciemu stolu
Ešte pred niekoľkými týždňami Trumpova rétorika znepokojovala európskych partnerov aj vedenie NATO. Hrozby obchodnými sankciami voči krajinám, ktoré odmietali americké predstavy o Grónsku, však postupne utíchli. Po rokovaniach na Svetovom ekonomickom fóre prezident oznámil, že diskusie otvorili priestor pre „konštruktívny rámec“ spolupráce v Arktíde.
Konkrétne body dohody zatiaľ neboli zverejnené. Trump na sociálnych sieťach len uviedol, že rozhovory prebehli v pozitívnej atmosfére, čo potvrdili aj predstavitelia Severoatlantickej aliancie.
Americká kontrola ostrova na stole nie je
Napriek dlhodobým Trumpovým vyjadreniam o strategickom význame Grónska zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa spojenci priblížili k dohode o jeho americkom prevzatí. Prezident aj v Davose zopakoval, že o použití vojenskej sily neuvažuje.
Podľa diplomatických zdrojov citovaných americkými médiami neexistuje žiadna dohoda o zmene vlastníctva či suverenity tohto autonómneho územia pod správou Dánska. Trump zároveň oznámil, že ďalší vývoj rokovaní mu budú osobne referovať minister zahraničných vecí Marco Rubio a osobitný vyslanec Steve Witkoff.
Kodaň upozorňuje na neprekročiteľné hranice
Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen reagoval zdržanlivo. Pripustil, že rokovania skončili lepšie, než sa spočiatku očakávalo, no zdôraznil, že akékoľvek riešenie musí rešpektovať dánsku suverenitu.
Podľa Kodane je možné hovoriť o posilnení bezpečnosti v Arktíde a reagovať na obavy Spojených štátov, nie však za cenu zásadných ústupkov v otázke vlastníctva územia.
V hre sú suroviny aj obrana
Postupne sa objavujú náznaky, čo by mohol pripravovaný kompromis zahŕňať. Trump po stretnutí s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem pripustil, že diskusia sa môže týkať prístupu k nerastnému bohatstvu Grónska, ktoré je mimoriadne atraktívne pre moderný priemysel.
Ďalšou témou má byť spolupráca spojencov na americkom projekte protiraketovej obrany známej ako „Zlatná kupola“. Tento systém má posilniť ochranu USA pred balistickými hrozbami dlhého doletu.
Grónsko pritom zohráva kľúčovú úlohu nielen pre svoju polohu v severnom Atlantiku, ale aj pre zásoby vzácnych kovov potrebných pre výrobu elektroniky, batérií a elektromobilov.
Suverenita ako červená línia
Generálny tajomník NATO zdôraznil, že otázka dánskej suverenity nebola predmetom jeho rokovaní s Trumpom. Americký prezident už skôr odmietol aj možnosť dlhodobého prenájmu ostrova.
Zákulisné informácie však naznačujú, že realistickejším scenárom by mohlo byť rozšírenie americkej vojenskej prítomnosti. Niektoré médiá upozorňujú na model podobný britským základniam na Cypre, ktoré fungujú v rámci zámorských území.
Spojené štáty majú už dnes na základe dohôd s Dánskom právo rozmiestniť na Grónsku neobmedzený počet vojakov. V severozápadnej časti ostrova funguje základňa Pituffik, kde je dlhodobo dislokovaná americká armáda.
Dlhodobá hra o Arktídu
Trump označil arktickú stratégiu za projekt s výhľadom na celé generácie. Podľa neho má zabezpečiť stabilitu, bezpečnosť a kontrolovaný prístup k surovinám v regióne, ktorý sa v dôsledku klimatických zmien stáva čoraz dostupnejším a geopoliticky dôležitejším.
Otázka Grónska tak zatiaľ zostáva otvorená – bez dramatických krokov, no s rastúcim významom pre budúce usporiadanie severu.
-rvv-
