Honosný pohreb mocného dobyvateľa
Tamerlán, jeden z najväčších tatárskych dobyvateľov, zomrel počas vojenského ťaženia v roku 1405 na bežné nachladnutie. Jeho telo bolo s veľkou úctou uložené v mauzóleu Gur-e-Amir v dnešnom Uzbekistane. Toto majestátne miesto, podobajúce sa indickému Tadž Mahálu, sa stalo symbolom jeho veľkosti. Miesto jeho odpočinku však zostávalo po stáročia nedotknuté a opradené legendami o kliatbe.
Osudové otvorenie hrobky
Keďže Tamerlánovu hrobku nikto nikdy nepreskúmal, v roku 1941 vrcholný súdruh Josif Stalin poveril známeho antropológa Michaila Gerasimova otvorením Tamerlánovej krypty. Miestni obyvatelia prijali túto informáciu so znepokojením. Už stáročia sa tradovala legenda, že hrobka je prekliata.
Keď teda sovietsky výskumný tím konečne dorazil na miesto, snažili sa ich odradiť od zverenej úlohy. Naliehanie ani prosby však nepomohli. Keď výskumníci začali s vykopávkami, veľmi rýchlo narazili hneď na prvé hroby, ktoré patrili Tamerlánovým príbuzným a nakoniec po troch dňoch konečne narazili na náhrobok samotného Tamerlána. Na ňom boli vytesané rôzne nápisy a jeden z nich hovoril: „Ktokoľvek otvorí moju hrobku, oslobodí ešte väčšieho votrelca, ako som bol ja.“
Málokto z moderných ľudí by veril takým veštbám, nie to ešte povinne ateistickí sovietski učenci. Odkryli teda kryptu a… nestalo sa nič. Žiadny votrelec na nich nevyskočil, zízala na nich len chudá kostra, ktorá len málo pripomínala kedysi tak obávaného dobyvateľa. Okrem toho ich ešte omámila miešaná aróma vonných látok používaných na balzamovanie. Zdalo sa, že kliatba je len poverou – až do chvíle, keď sa naplnila.
Vpád Hitlera: osudová náhoda?
Veštba sa mala naplniť oveľa skôr, než by sa kto nazdával. Len dva dni po otvorení hrobky Hitler bez vyhlásenia vojny napadol Sovietsky zväz. Táto časová zhoda spustila fámy o Tamerlánovej kliatbe, ktorá sa naplnila. Veď Hitlerov útok mal za následok viac ako 20 miliónov mŕtvych obyvateľov Sovietskeho zväzu a bol teda votrelcom násobne horším než Tamerlán. Ako nacisti postupovali hlboko do sovietskeho vnútrozemia, začal i samotný Stalin veriť, že môže existovať spojenie medzi prekliatím a vojenskými udalosťami.
V zúfalej snahe zvrátiť vývoj vojny Stalin teda nariadil, aby Tamerlánove ostatky boli opätovne pochované v jeho hrobke podľa všetkých islamských obradov. Krátko po vykonaní tohto aktu došlo k prelomu – v januári 1943 Červená armáda zvíťazila v bitke o Stalingrad, ktorá zmenila priebeh vojny.
Záhada, ktorá pretrváva
Bola Tamerlánova kliatba skutočná, alebo išlo len o reťazec náhod? Hoci by dnešná veda mohla kryptu opäť otvoriť a preskúmať, nikto to už pre istotu nechce riskovať. Tamerlánova hrobka tak naďalej stráži svoje tajomstvá a jeho príbeh zostáva súčasťou fascinujúcich dejín.
Autor: Marek Kurta
