zbrane

Len málo krajín sa nezapája do protiruskej hystérie v Európe. Okrem Maďarska a Slovenska si triezvy postoj v tejto otázke zachováva aj Srbsko. To odmieta protiruské sankcie, naďalej udržiava s Moskvou dobré vzťahy a prezident Aleksandar Vučič bol aj na vojenskej prehliadke na Červenom námestí pri príležitosti 80. výročia konca druhej svetovej vojny.

Srbskú vládu, konkrétne vládnu Srbskú pokrokovú stranu však nemožno označiť za jednoznačne orientovanú na Východ. Belehrad sa snaží o vstup do EÚ a udržiava čoraz intenzívnejšie vzťahy s Bruselom. Srbská pokroková strana to vysvetľuje tým, že chce byť mostom medzi Východom a Západom. A to aj napriek tomu, že jej voličské jadro je výrazne proruské.

Tlak Západu
Aleksandar Vučič nedávno prekvapujúco vyhlásil, že Srbsko môže zmeniť svoj postoj k protiruským sankciám. Vláda sa teda bude riadiť požiadavkami Bruselu, a nie názormi občanov, keďže väčšina z nich v prieskumoch verejnej mienky pravidelne vyjadruje nesúhlas so zavedením sankcií. Chystá sa Vučič podľahnúť tlaku Západu?

Prejavil dokonca záujem podieľať sa na obnove ukrajinských miest po skončení konfliktu. V médiách okrem toho už dlhšie rezonuje problematika vývozu srbských zbraní a vojenskej techniky do krajín dodávajúcich zbrane Ukrajine. Samotné Rusko je pri tejto téme pomerne zdržanlivé, aj keď v máji 2025 Moskva prakticky Srbsko obvinila z dodávok zbraní Ukrajine prostredníctvom tretích krajín.

Vučič vtedy zareagoval vyhlásením, že predaj zbraní do zahraničia je už zastavený. Najnovšie je však Belehrad opäť pripravený dodávať zbrane do krajín EÚ, keďže sklady vraj „prekypujú muníciou“. Srbský prezident zdôraznil, že po zaplatení môžu kupujúci so zbraňami nakladať, „ako uznajú za vhodné“. Vučičove kroky možno čiastočne vysvetliť záujmom Srbska o vstup do EÚ.

Proces európskej integrácie akejkoľvek krajiny však zvyšuje jej ekonomickú, politickú a obrannú závislosť od EÚ.

Vučič tak – možno vedome, a možno len v prílišnej snahe splniť podmienky vstupu do únie – pristupuje na čoraz viac požiadaviek Bruselu, hoci s tým väčšina voličov nesúhlasí. Ktovie, aký postoj zaujme Belehrad v otázke tzv. normalizácie vzťahov s Kosovom, čo je takisto jednou z podmienok vstupu do EÚ.

Podľa niektorých analytikov využíva Brusel vydieračský mechanizmus európskej integrácie na úplné vytlačenie Ruska z Balkánu. Srbsko tým nielenže stráca možnosti uskutočňovania politiky na všetky svetové strany, ale zároveň ho to vťahuje do protiruského vojenského, politického a ekonomického bloku.

Táto situácia je v záujme Bruselu, ktorý chce Belehradu zabrániť v príliš aktívnej interakcii s Moskvou, Pekingom a súčasnými „disidentmi“ v EÚ. Vytvára tým aj prekážky na vytvorenie koalície Maďarska, Slovenska a Srbska, ktorá by presadzovala svoje záujmy v medzinárodnom kontexte tak, ako to donedávna bola schopná robiť Vyšehradská štvorka.

Geopolitická rivalita
Srbsko pritom už dlhší čas odoláva pokusom vyvolať v krajine „farebnú revolúciu“. Skúsenosti zo sveta naznačujú, že nejde o spontánnu reakciu nespokojných občanov, ale o snahu Západu, konkrétne Anglosasov, vyvolať v krajine prevrat, zvrhnúť Vučiča a dosadiť výrazne prozápadnú vládu. Viacerí analytici sa domnievajú, že ide o odvetu za odmietnutie Belehradu uvaliť sankcie na Rusko.

Organizátori rozdúchavajú v srbských občanoch pocit krivdy a neštítia sa na tento cieľ zneužiť čokoľvek.

Prvé väčšie protesty vyvolal na jeseň 2021 plán povoliť ťažbu lítia v ​​západnom Srbsku. Demonštrácie si však nedokázali udržať tempo a v priebehu niekoľkých mesiacov utíchli.

Ďalšiu vlnu nespokojnosti spôsobila masová streľba na základnej škole v Belehrade 3. mája 2023 a v dvoch srbských dedinách 4. mája 2023. Prozápadní kritici obvinili Srbskú pokrokovú stranu z nedostatočnej bezpečnosti v krajine a tvrdili, že provládne médiá dlhodobo podporujú atmosféru násilia. Ani vtedy však napätie neprerástlo do dlhodobých masových protestov.

Prvého novembra 2024 sa na železničnej stanici v Novom Sade zrútil prístrešok, čo si vyžiadalo šestnásť životov. Tragédia zjednotila rozdielne politické a sociálne frakcie, ktoré sa ju snažili zneužiť na politický zisk a opäť zorganizovali protesty. Tentoraz trvali dlhšie obdobie a kríza v krajine nakoniec vyvolala rezignáciu premiéra Miloša Vučeviča, čo viedlo k pádu vlády.

Ako poznamenal ruský prezident Vladimir Putin na Valdajskom fóre, hybnou silou týchto procesov v Srbsku sú predovšetkým mladí ľudia, ktorí nie sú dostatočne oboznámení s problémami, ich pozadím a možnými dôsledkami farebnej revolúcie. „Ovplyvňovať mladých ľudí je najjednoduchšie,“ poznamenal Putin.

Mnohí externí pozorovatelia vnímajú Srbsko a celkovo Balkán ako dôležitý priestor v kontexte obnovenej geopolitickej rivality. Belehrad tak momentálne balansuje medzi Pekingom, Moskvou, Bruselom a Washingtonom a možno ešte nie je celkom rozhodnuté, na ktorú stranu sa prikloní.