Španielsko

Zdechovský tvrdo zaútočil na sáncheza: „kráľ si s ním môže kedykoľvek vytrieť zadok“

Zdechovský tvrdo zaútočil na Sáncheza: „Kráľ si s ním môže kedykoľvek vytrieť zadok“

, , , , , ,

Migračná kríza v španielskej Ceute opäť rozvírila politické vášne. Po tom, ako sa na španielske územie vo štvrtok dostalo približne 50-tisíc migrantov z Maroka, zazneli ostré slová z úst českého europoslanca Tomáša Zdechovského (KDU-ČSL). Podľa neho španielsky premiér Pedro Sánchez zlyhal a marocký kráľ Muhammad VI. mu ukázal, kto má v celej situácii skutočnú moc.

„Marocký kráľ si so Sánchezom môže vytrieť zadok“

Zdechovský v televízii CNN Prima News nešetril kritikou.

„Marocký kráľ ukázal, že si so Sánchezom kedykoľvek vytrie zadok,“ vyhlásil bez servítky.

Podľa europoslanca Madrid dlhodobo ignoroval varovania, aby na ochranu hraníc využil agentúru Frontex. Tá podľa neho mohla situáciu výrazne upokojiť.

„Hovorili sme mu, nech tam nechá pôsobiť Frontex. Sánchez však neurobil vôbec nič,“ vyhlásil.

Obvinil socialistov z provokovania Maroka

Zdechovský tvrdí, že problém nie je len v samotnej migrácii, ale aj v politike španielskej vlády voči Maroku.

Pripomenul spor okolo organizácie Polisario, ktorá bojuje za nezávislosť Západnej Sahary. Maroko ju považuje za teroristickú organizáciu, zatiaľ čo podľa europoslanca španielska vláda jej predstaviteľom umožňuje liečbu aj pobyt v krajine.

Práve tieto kroky podľa neho dlhodobo dráždia marocké vedenie a prispievajú k opakovaným migračným krízam.

Legalizácia migrantov vraj môže priniesť nových voličov

Terčom kritiky sa stalo aj rozhodnutie Sánchezovej vlády legalizovať približne pol milióna migrantov z Afriky a Latinskej Ameriky.

Zdechovský naznačil, že za tým môže byť aj politický kalkul.

Podľa neho sa socialisti snažia z nelegálnych migrantov vytvoriť budúcich podporovateľov svojej politiky.

Samotný vládny dekrét však automatické udeľovanie španielskeho občianstva neobsahuje. Migranti majú získať povolenie na pobyt, možnosť legálne pracovať a povinnosť platiť dane.

Pripomenul aj starý konflikt z roku 2021

Europoslanec vytiahol aj kauzu Brahima Ghaliho, prezidenta Saharskej arabskej demokratickej republiky, ktorého Španielsko v roku 2021 prijalo na liečenie pod falošnou identitou.

Práve po tejto udalosti nasledovala jedna z najväčších migračných vĺn do Ceuty, keď hranicu prekročilo približne osemtisíc ľudí.

Podľa Zdechovského Sánchez namiesto riešenia vzťahov s Marokom opakovane robí kroky, ktoré situáciu ešte viac vyostrujú.

Väčšina migrantov sa už vrátila späť

Španielske úrady medzičasom oznámili, že takmer všetci migranti, ktorí vo štvrtok prenikli do Ceuty, sa už vrátili na marocké územie.

Premiér Pedro Sánchez označil udalosti za narušenie územnej celistvosti Španielska a zodpovednosť pripísal pašeráckym skupinám, ktoré podľa neho zneužili rozhodnutie španielskeho najvyššieho súdu o okamžitých vyhosteniach migrantov.

Madrid zároveň do Ceuty vyslal armádu aj stovky ďalších policajtov. Posilnila sa aj marocká strana hranice, kde polícia podľa miestnych médií použila slzný plyn a vodné delá, aby zabránila ďalším pokusom o masové prekročenie hranice.

Situácia v Ceute tak síce zostáva pod kontrolou, politická prestrelka okolo zodpovednosti za migračnú krízu však zďaleka nekončí.

-rvv-
Katastrofa na juhu Španielska: Zrážka rýchlovlakov si vyžiadala desiatky obetí, príčina zostáva záhadou

Katastrofa na juhu Španielska: Zrážka rýchlovlakov si vyžiadala desiatky obetí, príčina zostáva záhadou

, , ,

Madrid / Adamuz – Južné Španielsko zasiahla jedna z najtragickejších železničných nehôd za posledné desaťročie. Pri zrážke a následnom vykoľajení dvoch vysokorýchlostných vlakov v Andalúzii prišlo o život najmenej 39 ľudí a viac než 150 ďalších utrpelo zranenia. Úrady varujú, že konečný počet obetí sa môže ešte zvýšiť.

K nehode došlo v nedeľu krátko po 19.30 h neďaleko mesta Adamuz. Posledné tri vozne vlaku spoločnosti Iryo smerujúceho z Málagy do Madridu sa vykoľajili a prešli do protismeru, kde narazili do dvoch vozňov rýchlovlaku Renfe idúceho z Madridu do Huelvy. Po náraze sa vykoľajil aj druhý vlak.

Desiatky mŕtvych, stovky zasiahnutých

Na palube oboch súprav sa nachádzalo približne 400 až 500 cestujúcich. Záchranári potvrdili, že viac než 70 zranených bolo hospitalizovaných, pričom najmenej 24 z nich je vo vážnom stave. Zranených prevážali do šiestich nemocníc v regióne.

Záchranné práce pokračovali celú noc v mimoriadne náročných podmienkach. Do zásahu sa zapojili stovky príslušníkov civilnej gardy, hasiči, zdravotníci aj letecké jednotky.

Spain's Most Devastating Rail Disaster in Years: How the Adamuz Train Derailment Could Shatter Andalusia's Tourism Boom! - Travel And Tour World

Minister: „Extrémne divná nehoda“

Španielsky minister dopravy Óscar Puente označil nešťastie za mimoriadne nezvyčajné. Podľa neho k zrážke došlo na rovnom úseku trate, čo odborníkov prekvapilo. Poukázal aj na to, že vlak spoločnosti Iryo bol starý len približne štyri roky a železničný úsek prešiel modernizáciou len nedávno – investícia dosiahla približne 700 miliónov eur.

„Počet obetí už dosiahol 39 a nie je konečný,“ uviedol Puente s tým, že osobne smeruje na miesto tragédie. Vyjadril zároveň sústrasť rodinám obetí a poďakoval záchranárom za ich nasadenie.

Doprava paralyzovaná, vyšetrovanie pokračuje

Po nehode bola pozastavená premávka všetkých vysokorýchlostných vlakov medzi Madridom a Andalúziou, minimálne na celý pondelok. Správca železničnej infraštruktúry ADIF upozornil na výrazné obmedzenia v doprave.

Príčina nehody zatiaľ nie je známa. Vyšetrovatelia sa zameriavajú na technický stav vlakov, signalizačné systémy aj infraštruktúru trate. Identifikácia obetí sa má začať v najbližších hodinách.

Reakcie doma aj v zahraničí

Španielsky kráľ Filip VI. spolu s kráľovnou Letiziou vyjadrili hlboké znepokojenie nad tragédiou. Sústrasť rodinám obetí zaslala aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Ide o najhoršie železničné nešťastie v Španielsku od roku 2013, keď pri Santiago de Compostela zahynulo pri vykoľajení rýchlovlaku takmer 80 ľudí. Tragédia v Andalúzii tak opäť otvára otázky bezpečnosti aj kontroly na jednej z najmodernejších železničných sietí v Európe.

5 najdlhšie trvajúcich vojen v dejinách

5 najdlhšie trvajúcich vojen v dejinách

, , , , , , , , , , , , , , , ,

Keď sa povie vojna, väčšina z nás si predstaví intenzívny konflikt trvajúci niekoľko rokov. No niektoré vojny prekonali všetky očakávania a pretrvali celé storočia! Niekedy totiž cesta trvá dlhšie, než by sme si predstavovali a sú situácie, kedy by ten, čo sa do tej vojny pustil, dožil jej konca jedine vtedy, keby žil dlho ako biblický Matuzalem.

5. Storočná vojna vojna (1337 – 1453)

Dĺžka: 116 rokov

Toto je favorit číslo jeden u mnohých. Veď komu by napadla vojna dlhšia než tá nekonečná, storočná? Sám názov trocha zmätie, keďže tento konflikt medzi Anglickom a Francúzskom trval neuveriteľných 116 rokov! Začalo to ako boj o francúzsky trón, no počas viac než storočia sa stalo symbolom nekonečných bojov, zmien aliancií a strašného utrpenia. Samozrejme, hlavne u bežných ľudí.

Odhadovaný počet obetí: Približne 2 až 3 milióny.

  • Toto číslo zahŕňa nielen vojenské straty, ale aj civilistov, ktorí zomreli v dôsledku hladu, chorôb a rabovania počas vojny.

Zaujímavý fakt: Nešlo o nepretržitý boj – vojna bola prerušovaná obdobiami mieru, no vždy sa znovu a znovu rozhorela. Ak by sme však hovorili čisto o anglicko-francúzskych konfliktov, ktorých bola táto vojna súčasťou, tak by sme sa dostali až k číslu 706 rokov! (1109-1815)

4. Arauco vojna (1536 – 1883)

Dĺžka: 347 rokov

Táto vojna medzi španielskymi kolonistami a Mapučmi, pôvodnými obyvateľmi Chile, trvala neuveriteľných 289 rokov. Konflikt začal kolonizáciou a pokračoval takmer tri storočia, kým Mapuči neboli porazení a začlenení do čilského štátu.

Odhadovaný počet obetí: Niekoľko stoviek tisíc.

  • Počet obetí zahŕňa bojovníkov aj civilistov, pričom presné čísla sú nejasné. Konflikt bol dlhodobý a zahŕňal množstvo menších bitiek a povstaní.

Zaujímavý fakt: Počas vojny sa Mapučom podarilo niekoľkokrát a opakovane získavať svoju nezávislosť, preto konflikt nemal konca!

3. Anglicko-škótske vojny (1296-1707)

Dĺžka: 411 rokov

Konflikt medzi Anglickom a Škótskom bol séria vojen a povstaní, ktoré trvali viac ako štyri storočia. Od slávnych bojov o nezávislosť, cez Williama Wallacea a známy film Statočné srdce, až po vojnu ruží, tento konflikt mal mnoho tvárí a skončil sa až politickým spojením oboch kráľovstiev.

Odhadovaný počet obetí: Niekoľko stoviek tisíc.

  • Zahrnuté sú vojenské straty z bitiek, ako aj civilné obete z dôvodu povstaní, rabovania a hladomoru.

Zaujímavý fakt: Aj keď oficiálne skončili vojny, rivalita a napätie medzi Anglickom a Škótskom pretrváva dodnes!

2. Rímsko-perzské vojny (92 pred Kr. – 629 po Kr.)

Dĺžka: 721 rokov

Konflikty medzi Rímskou ríšou a rôznymi perzskými dynastiami trvali cez 700 rokov. Tieto vojny mali za cieľ kontrolu nad bohatými obchodnými trasami a územím medzi dvoma veľmocami, pričom zahŕňali množstvo bitiek a nespočetné množstvo obetí.

Odhadovaný počet obetí: Niekoľko miliónov.

  • Tieto vojny boli rozdelené do viacerých vojenských ťažení, a preto je ťažké presne určiť celkový počet obetí. Zohľadňujú sa aj straty na civilnom obyvateľstve.

Zaujímavý fakt: Tieto vojny výrazne ovplyvnili vývoj oboch civilizácií a pripravili pôdu pre vzostup islamu.

1. Reconquista (711 – 1492)

Dĺžka: 781 rokov

Najdlhší konflikt histórie, v ktorom kresťanské kráľovstvá na Pyrenejskom polostrove bojovali proti moslimským maurským vládam. Tento epický boj o kontrolu nad Španielskom a Portugalskom trval ohromných 781 rokov a skončil dobytím Granady v roku 1492.

Odhadovaný počet obetí: Niekoľko miliónov.

  • Toto číslo zahŕňa obete vojenských konfliktov, masakrov a etnických čistiek, ako aj tých, ktorí zomreli v dôsledku vyhnanstva a hladomoru.

Zaujímavý fakt: Reconquista bola nie len o bojoch, ale aj o kultúrnom strete, ktorý sformoval moderné Španielsko.

 

Čo nás tieto vojny učia? Nie je to len o dĺžke konfliktu, ale aj o hlbokých sociálnych, politických a kultúrnych zmenách, ktoré priniesli. A čo je najhoršie, kým hlavy pomazané len málokedy padali na bojisku, padali za nich iní a tí, čo ani nebojovali, trpeli najviac. V dôsledku plienenia, rabovania, hladomoru a rozšírených chorôb tvorili civilisti v stredoveku až 50-75% celkových obetí boja o moc…

P.S.: Do rebríčka sa nezmestili niektoré vojny resp. konflikty, ktoré by niekto iný bol zaradil. Ako príklad: rusko-turecké vojny (350 rokov), arabsko-byzantské vojny (551 rokov) či rímsko-germánske vojny (588 rokov). Vojny v dejinách boli totiž zvyčajne takým nesúvislým konfliktom znepriatelených strán, že presnú dĺžku je naozaj ťažko určiť.

 

Autor: Marek Kurta