BRATISLAVA – Od začiatku roka 2026 vstúpili do platnosti prísnejšie sankcie za porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania. Nová legislatíva sa zameriava najmä na tzv. fiktívne živnosti, známe aj ako švarcsystém, a prináša citeľné zvýšenie dolnej hranice pokút.
Za fiktívnu živnosť sa považuje situácia, keď osoba formálne podniká ako živnostník, no v skutočnosti vykonáva prácu v režime závislej činnosti, teda podobne ako bežný zamestnanec. Tento model je dlhodobo kritizovaný pre obchádzanie pracovnoprávnych predpisov aj odvodových povinností.
Vyššie sankcie pre firmy aj jednotlivcov
Kým do konca roka 2025 sa pokuty za nelegálne zamestnávanie pohybovali v rozpätí od 2 000 do 200 000 eur, po novom sa spodná hranica zdvojnásobila. Inšpektorát práce môže od 1. januára 2026 uložiť sankciu od 4 000 do 200 000 eur. V prípade, že sa porušenie týka dvoch alebo viacerých osôb súčasne, minimálna pokuta stúpa na 8 000 eur.
Zmena sa týka tak zamestnávateľov, ako aj fyzických osôb, ktoré sa na nelegálnom zamestnávaní podieľajú.
Motivácia zaplatiť pokutu rýchlo
Nové pravidlá zavádzajú aj mechanizmus, ktorý má urýchliť uhrádzanie sankcií. Ak subjekt do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatí dve tretiny uloženej pokuty, považuje sa sankcia za uhradenú v plnej výške. Štát si od tohto kroku sľubuje efektívnejší výber pokút a menšiu administratívnu záťaž.
Ministerstvo avizuje ďalšie sprísnenia
Minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD) naznačil, že aktuálne zmeny nemusia byť konečné. Rezort práce plánuje v priebehu roka 2026 opätovne otvoriť tému fiktívnych živností v rámci sociálneho dialógu so zamestnávateľmi a živnostníkmi.
Cieľom má byť presnejšie vymedzenie hranice medzi závislou prácou a skutočným podnikaním. Podľa ministra si mnohí ľudia neuvedomujú, že krátkodobý finančný zisk pri práci na živnosť môže znamenať stratu pracovnoprávnej ochrany a v budúcnosti aj nižší dôchodok.
Negatívny dosah na verejné financie
Fiktívne živnosti majú podľa ministerstva práce výrazný dopad aj na štátny rozpočet. Nižší výber daní a odvodov zvyšuje tlak na verejné financie a komplikuje konsolidačné opatrenia.
Slovensko je v tomto smere dlhodobo nelichotivým príkladom. Podľa dostupných údajov patrí medzi krajiny OECD s najvyšším výskytom švarcsystému.
Kontroly odhalili rastúci problém
Národný inšpektorát práce v roku 2024 vykonal viac než 18-tisíc kontrol nelegálneho zamestnávania vo viac ako 16-tisíc subjektoch. Porušenie zákona zistil v približne 5,1 % prípadov, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku.
Najvyšší kontrolný úrad zároveň upozorňuje, že počet fiktívnych živnostníkov na Slovensku za poslednú dekádu výrazne vzrástol. Z pôvodných približne 84-tisíc sa ich počet zvýšil na viac než 110-tisíc, pričom aktuálne odhady hovoria už o vyše 120-tisícoch osôb.
Podľa Európskej agentúry práce má Slovensko v súčasnosti najvyšší podiel fiktívnych živnostníkov v rámci Európskej únie.
