Sviatok svätej Lucie, ktorý pripadá na 13. december, patrí na Slovensku medzi najtajomnejšie dni adventu. Je opradený legendami, poverami a tradíciami, ktoré sa zachovali po stáročia a dodnes fascinujú folkloristov aj bežných ľudí.
Lucia bola kresťanská mučeníčka zo Syrakúz, ktorá zomrela na začiatku 4. storočia. Jej meno pochádza z latinského „lux“ – svetlo, a preto sa stala symbolom čistoty a nádeje v najtemnejšom období roka. V ľudovej tradícii sa však sviatok Lucie prepojil s pohanskými predstavami o „stridžích dňoch“, keď mali bosorky a zlé sily najväčšiu moc. Ľudia verili, že od Lucie až do Vianoc má každá noc svoju magickú silu.
Jedným z najznámejších zvykov bol „Luciin stolček“. Muži začali 13. decembra vyrábať malý drevený stolček, ktorý museli dokončiť až na Štedrý deň. Na polnočnej omši si naň sadli a verilo sa, že z neho uvidia bosorky medzi ľuďmi. Aby sa im podarilo uniknúť, museli cestou domov hádzať za seba mak alebo piesok, aby bosorky nemohli dobehnúť. Tento zvyk ukazuje, ako sa kresťanské tradície miešali s magickými predstavami o ochrane pred zlými silami.

Lucia bola aj dňom očisty. Ženy vymetali kúty v dome, aby vyhnali zlé duchy. V niektorých regiónoch chodili dievčatá oblečené v bielom, s tvárou zakrytou múkou alebo maskou, mlčky navštevovali domácnosti a symbolicky „čistili“ priestor. Tieto „Lucie“ mali odháňať nešťastie a prinášať pokoj.
Sviatok bol spojený aj s veštením. Podľa počasia v nasledujúcich dvanástich dňoch sa predpovedali mesiace v novom roku. Dievčatá si písali mená chlapcov na papieriky, ktoré postupne pálili – posledný lístok mal ukázať meno budúceho ženícha. Takéto veštby boli súčasťou zábavy, ale aj vážnej viery v magickú moc adventu.

Dnes sa Lucia na Slovensku pripomína najmä ako folklórna tradícia. V niektorých obciach sa stále konajú sprievody „Luciek“ v bielom, ktoré navštevujú domácnosti a pripomínajú staré zvyky. Pre deti je to zábavná súčasť adventu, no zároveň aj živý odkaz na bohaté kultúrne dedičstvo.
Lucia tak nie je len meninový deň, ale aj symbol svetla, čistoty a tajomstva. Ukazuje, ako sa v našej kultúre prelínajú kresťanské a pohanské prvky, a pripomína, že advent nie je len časom nákupov a darčekov, ale aj obdobím plným magických príbehov a tradícií, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu.

