Štefanské zábavy, ktoré sa na Slovensku konajú 26. decembra, majú hlboké korene v histórii a tradíciách našich predkov. Tento deň, známy ako druhý sviatok vianočný, bol v minulosti spojený s uvoľnením po adventnom pôste a predstavoval príležitosť na spoločenské stretnutia a zábavu.
Kto bol svätý Štefan?
Pôvod Svätého Štefana nie je úplne známy. Pravdepodobne bol Židom s helenistickým vzdelaním.
Žil v tej istej dobe ako Ježiš a apoštoli ho poverili úlohou prvého zo siedmich diakonov, ktorí mali starať o potreby vdov a sirot nových kresťanských spoločenstiev. So silnou vierou vykonával svoju službu s láskou a nežnosťou, pričom sa často venoval aj kázaniu a pokúšal sa obrátiť Židov, ktorí prichádzali do Jeruzalema, kde žil. Týmto konaním však začal priťahovať nepriateľstvo tých, ktorí nesúhlasili s šírením nového náboženstva.
V roku 36 n.l. bol zo strany saduceov a farizejov obvinený z rúhania – závažného trestného činu voči Bohu a svätostiam – a predstavený pred Synedrium, najvyššiu radu Židov. Tam vystúpili v jeho neprospech svedkovia, ktorí ho obvinili z konania proti Mojžišovmu zákonu tým, že vyznáva Ježiš z Nazareta, ktorý sľuboval zboriť chrám. Štefan v dlhej obhajobe ešte plamennejšie zastával nové kresťanské učenie, čo zakončil slovami, ktoré sa mu stali osudnými: „Našiel sa prorok, ktorého by vaši otcovia neprenasledovali? Zabíjali tých, ktorí predpovedali príchod Spravodlivého, no vy ste sa ho úplne zriekli a zavraždili ste ho! Prijali ste Boží zákon z rúk anjelov, ale sami ste ho nezachovávali.“ (Sk 7, 52-53). Nato Štefana odvliekli za hradby mesta a začali kameňovať. Podľa biblickej tradície Svätý Štefan prijal svoju smrť pokojne, modliac sa, aby Pán prijal jeho dušu a hriech jeho vrahom nezapočítal.
Pôvod štefanských zábav
V minulosti bol druhý sviatok vianočný významným dňom, keď sa po období pôstu konali prvé zábavy a tance. Tento deň bol spojený s poľovníckymi aktivitami, rodinnými návštevami a tancovačkami. A keďže sa v minulosti advent naozaj dodržiaval, deň svätého Štefana bol po mesačnom pôste skutočnou príležitosťou na zábavu. Štefanské zábavy tak majú korene v ďalekej minulosti a hojné záznamy o nich sú už v 18. storočí.
Tradičné zvyky a zábavy
Štefanské zábavy, ktoré sa konali v mestách i na vidieku, trvali od popoludnia až do rána a boli hlavne určené pre mladých ľudí, ktorí ich vnímali ako príležitosť na zábavu mimo rodičovského domu. Dnes sú tieto zábavy neodmysliteľne spojené s tancom, živou hudbou alebo diskotékami. V minulosti sa dievčatá pripravovali na zábavu prinášaním jedál a pochutín, zatiaľ čo chlapci zabezpečovali muzikantov a nápoje. Počas týchto veselíc sa spievali koledy a tancovalo na rôzne melódie, čo vytváralo nezabudnuteľnú atmosféru.
Na Štefana sa v minulosti ľudia tiež umývali v studenej vode, aby si zaistili zdravie počas celého roka. Tento deň bol zároveň spojený s návštevami širšej rodiny, ktoré medzi sebou dodnes pokračujú. Okrem rodinných návštev sa na Štefana tradovali aj koledy – mladí muži chodili od domu k domu, vinšovali šťastie, hojnosť a bohatú úrodu do nového roka. Za tieto priania dostávali výslužku a s ňou aj veľa radosti.
Počas týchto návštev sa vo veľkom pripíjalo, najmä na šťastnú úrodu a dobré hospodárenie v nasledujúcom roku. Svätý Štefan, patrón roľníkov, mal zabezpečiť gazdom dobré hospodárenie v nasledujúcom období. Okrem toho sa zachovávali zvyky na ochranu domácností a dobytka pred zlými duchmi. Svätenou vodou sa napríklad kropili domy, stajne a polia, aby sa zabezpečila ochrana a požehnanie. Svätý Štefan je tiež patrónom koní, a preto mladí muži často vstávali skoro ráno, aby kúpali kone alebo ich kŕmili ovsom, čím sa starali o ich silu a zdravie počas celého roka.
Záver
Štefanské zábavy sú na Slovensku hlboko zakorenenou tradíciou, ktorá spája históriu, kultúru a spoločenský život našich predkov. Aj dnes predstavujú príležitosť na stretnutia, zábavu a udržanie kultúrneho dedičstva.
Autor: Marek Kurta
