Alebo keď si žraloky zmyslia, že ľudia sú bufet
Ak by niekto hľadal dôkaz, že vojnu nevyhrávajú len bitky, ale aj formuláre, príbeh USS Indianapolis by mal visieť na stene každého generálneho štábu. Najlepšie veľkými písmenami a červeným podčiarknutím.
Tajná misia, úplne netajné zlyhanie
V lete 1945 mala krížnik USS Indianapolis za sebou hrdinskú, tajnú a extrémne dôležitú úlohu – dopraviť komponenty atómovej bomby Little Boy. To sa podarilo. Všetci si potriasli rukami. Vojna sa chýlila ku koncu. Čo by sa mohlo pokaziť?
Odpoveď: takmer všetko ostatné. Na spiatočnej ceste, 30. júla 1945, loď zasiahli dve torpéda japonskej ponorky I-58. Indianapolis sa potopil za 12 minút. To je presne ten čas, za ktorý si nestihneš: obliecť záchrannú vestu, rozlúčiť sa a ani si poriadne uvedomiť, že už nie si na lodi. S loďou sa na dno potopilo aj 300 námorníkov.
Skoro 900 mužov v mori a nula správ
Do vody skončilo asi 890 námorníkov. A tu prichádza moment, ktorý by dnes vyriešil jeden e-mail, ale v roku 1945 to bol administratívny Mordor: Nikto si nevšimol, že loď chýba. Nikto ju nehľadal. Nikto netušil, že 890 mužov práve začína štvordňový horor v hre o prežitie. Mali prejsť štyri dni, kým sa námorníctvo o potopení dozvie…
Slnko, smäd a halucinácie zdarma
Pacifik potom rozprestrel svoju ponuku: teplota vzduchu 35+ °C, žiadny tieň, žiadna sladká voda, žiadne jedlo a … plávajúce telá kamarátov
Muži pili morskú vodu, potom halucinovali a začali sa ponárať pod hladinu „za vodou“, ktorú videli len oni. Niektorí sami seba presvedčili, že ich ide napadnúť nepriateľská loď. Iní, že ich kamarát je japonský špión.
A potom prišli žraloky.
Keď si žralok myslí, že si jedálny lístok
V oblasti sa nachádzali najmä dlhoplutvé oceánske žraloky – druh, ktorý má v príručke napísané: „Keď je niečo slabé, krvácajúce a bez možnosti úniku – tak to treba rýchlo zjesť.“ Prišli hromadné útoky, ktoré boli skutočné, časté a psychologicky devastujúce.
Niektorých žraloky zabili. Iných len odvliekli pod hladinu, čo je v podstate rovnaký výsledok, len bez rozlúčky. Historici sa zhodujú, že ide o pravdepodobne najväčšiu koncentráciu žraločích útokov na ľudí v dejinách.
Záchrana? Náhodou.
Po takmer štyroch dňoch si jeden pilot náhodou všimol niečo podozrivé v mori. Áno – náhodou. Takto sa našli preživší a z pôvodných 1 195 mužov prežilo 316
Zvyšok si vzalo more, slnko, smäd a príroda, ktorá si vtedy povedala: „Dnes nemám náladu byť milá.“
Epilóg: vinník sa našiel. Samozrejme.
Namiesto otázky „prečo nám nechýbali?“ sa armáda opýtala: „Kto za to môže?“ Odpoveď znela: kapitán lode. Ako zvyčajne. Bol postavený pred súd. Byrokracia si vydýchla. Problém bol vyriešený.
Takže ak si nabudúce myslieť, že na vás niekto zabudol ako na Kevina v Sám doma, spomeňte si, že môže byť aj horšie. 4 dni v Tichom oceáne, kde si na vás spomenú len žraloky.
Autor: Marek Kurta
