História nám ukazuje majestátne hrady a hrdinských rytierov, no málokto sa zamýšľa nad tým, kde si títo hrdinovia uľavili po náročnom dni. Stredoveká toaleta bola jedinečným technologickým výdobytkom, ktorý riešil túto „veľkú otázku“ vskutku kreatívne.
Exkrementy ako strategická zbraň
Toaleta v stredoveku nebola žiadnym miestom, kde by si šiel človek prečítať knihu, alebo, v tomto prípade, papyrusové zvitky. Stredoveké toalety boli odsunuté do súkromných výklenkov pevnosti a neboli nič iné ako chladné otvory, pod ktorými bol len „čistý vzduch“ a obsah následne padal do rieky, hradného kanála, žumpy alebo hradnej priekopy pod týmto otvorom. O všetko sa tak postarala gravitácia.
Toalety, známe ako garderoby, však neslúžili len na ľudské potreby – postupne sa stali aj súčasťou hradnej obrany. Niekto totiž prišiel s nápadom budovať toalety aj so šachtami, do ktorých sa bude obsah urodzených brúch hromadiť. Dôvod bol jednak ten, že otvory v toaletách využívali nepriatelia často na preniknutie do hradu. Presne to sa stalo napríklad v roku 1203, keď bol obliehaný francúzsky hrad kráľa Richarda I. Château Gaillard nad Seinou, a dobytý bol rovno cez záchod. No a na druhej strane, keď už máme tú šachtu, povedali si stavitelia toaliet s novým dizajnom, prečo toaletu nevyužiť ako útočnú zbraň? Obsah šachty sa tak pri obliehaní začal využívať tak, aby skončil na hlavách obliehateľov…
Zapáchajúca nočná: práca pre odvážnych
V mierových časoch sa však o obsah z toaliet niekto aj postarať a žumpárov vtedy nebolo. V ideálnom prípade by samozrejme odpad jednoducho spadol do rieky, kde by sa s ním nikto nemusel zaoberať, a tak sa toalety niekedy postavili nad strmým útesom. Nie vždy však existovala takáto možnosť. Exkrementy zvyčajne padali do priekopy a tie musel niekto potom vyčistiť. V stredovekom Anglicku mali údržbu garderób na starosti tzv. gong farmári (gong farmers), pričom slovo „gong“ sa používalo pre záchod aj jeho obsah ( zo starej angličtiny, kde gang ,znamenalo „ísť“, teda ísť na potrebu).
Keďže práca bola považovaná za nečistú a pre verejnosť znepokojujúca, gong farmári mohli pracovať iba v noci, kedy nazbierané poklady odvážali za hranice hradu, mesta alebo obce na vopred určené skládky. Hoci ich povolanie páchlo na míle ďaleko, dostávali za svoju prácu veľmi slušný plat. Museli však žiť oddelene od spoločnosti a nebolo ich veľa: v Londýne ich koncom 14. storočia bolo len 16 na 30 000 obyvateľov.
Seno namiesto papiera – ekologické, no rizikové
Toaletný papier? V stredoveku ste si museli vystačiť so senom. Tento materiál bol síce lacný, ale toalety upchával a niekedy bol aj potenciálne nebezpečný. Jeden mních Jocelin de Brakelond z 12. storočia dokonca spomínal, že seno takmer podpálilo celý kláštor. Zrejme tam niekto v obednom rozjímaní troška inhaloval kadidlo, samozrejme v tomto prípade myslíme na onú vonnú živicu.
Voňavá ilúzia: ako poraziť zápach
Zápach bol neoddeliteľnou súčasťou stredovekého života. Preto sa do garderób umiestňovali bylinky, aby aspoň trochu zamaskovali „vôňu“ reality. Ak ste mali šťastie, vaša toaleta mohla mať aj okno – no ani to nezaručilo, že si užijete čerstvý vzduch, keďže z vonku stúpa odor predchádzajúcich gastro výlučkov.
Hoci garderoby boli inovatívnym krokom v histórii hygieny, nemožno poprieť, že moderné splachovacie toalety sú neporovnateľným luxusom. Stredoveké šachty, zápach a seno nám dávajú dôvod vážiť si, kam nás doviedla technológia. Aj nad tým sa môžeme niekedy na našom porcelánovom tróne zamyslieť 🙂
Autor: Marek Kurta
