Stredovek je často vnímaný ako temné obdobie plné nevedomosti, špiny a chorôb. No bol skutočne taký? Mnohí historici tvrdia, že naša predstava o tejto ére je skreslená, najmä kvôli renesančnému a humanistickému posmechu. Poďme si teda rozobrať, či by ste sa v stredoveku skutočne museli báť, že vás pohryzne blcha preskočená z nečistého chudáka – alebo je to len výplod fantázie filmových režisérov.
Špinavý stredovek: Mýtus, čo nevoňal pravdou
Predstava, že ľudia v stredoveku boli neustále špinaví, je jedným z najrozšírenejších historických omylov. Áno, boli obdobia, keď hygiena upadla (o tom neskôr), ale rozhodne to nebolo pravidlom. Kúpele a sauny boli bežné a obľúbené. Mestá a dediny mali často verejné kúpele, ktoré boli centrom spoločenského života. Kto si mohol dovoliť luxus, užíval si aj súkromné vane s horúcou vodou.
A čo vôňa? Tá nebola len otázkou estetického dojmu – zápach bol vnímaný ako symbol hriechu. Cirkev podporovala čistotu, pretože „čisté telo = čistá duša.“ Ak by ste si vtedy neumývali ruky pred jedlom, neboli by ste považovaní len za špindíra, ale za potenciálneho hriešnika!
V bordeloch povinná sprcha?
Ak si myslíte, že stredoveké bordely boli tmavé, zaprášené a páchnuce, mýlite sa. V Londýne bolo pravidlom, že pred každou „zákazkou“ sa musel hosť poriadne umyť. Nie preto, že by sa starali o hygienu svojich klientov – išlo o prevenciu chorôb. A keďže časté sexuálne choroby sa v domovoch lásky šírili pomerne často, kúpanie sa stalo akousi poistkou. Je možné, že aj dnešné wellness centrá by sa mali čo učiť od stredovekých verejných domov!
Čo to zmenilo? Morová epidémia a strach z vody
Najväčší zlom nastal v polovici 14. storočia počas morovej epidémie, známej ako Čierna smrť. Lekári, ktorí ešte nepoznali baktérie, si všimli, že mnohí pacienti zomierajú krátko po kúpeli. Rozhodli sa preto vyhlásiť kúpanie za nebezpečné, pretože „otvára póry“, cez ktoré vraj preniká choroba.
Tak vznikla predstava, že voda je nebezpečná, a mnohí ľudia sa kúpeľom začali vyhýbať. Táto povera pretrvala ešte celé stáročia, čo skutočne spôsobilo pokles hygienických návykov. Paradoxne, až renesancia, ktorá stredovek tak rada zosmiešňovala, pomohla šíriť mýty o špinavých stredovekých ľuďoch neberúc už do úvahy, že v ranom stredoveku boli ľudia snáď čistejší než oni sami.
Kto tu vlastne smrdí?
Ak vám niekto povie, že stredovekí ľudia boli špinaví a smrdeli, môžete s ním sebavedome nesúhlasiť. Väčšina ľudí bola čistejšia, ako si dnes myslíme. Takže keď nabudúce uvidíte stredoveký film, kde sa rytier bozkáva s dámou v špinavej suknici, nezabudnite – je to len hollywoodska predstava.
Ak by sme mali niečo označiť za skutočne „špinavé“, sú to mýty, ktoré sa o stredoveku šíria dodnes. Takže áno, stredovek možno nebol rajom na Zemi, ale ani nebol peklom špiny, ako sa nás snažia presvedčiť. Pretože napriek rečiam o dobe temna stredovek priniesol aj:
- Univerzity ako kolísky vzdelania
- Nádherné gotické umenie, ktoré obdivujeme dodnes
- Pokrok v poľnohospodárstve: Viac jedla pre všetkých
- Rozvoj miest a obchodu: Základy moderných ekonomík
- Literatúra a filozofia: Myšlienky, ktoré pretrvali dodnes
- Mosty, cesty a infraštruktúra: Len taký Karlov most stojí dodnes
- Demokracia v zárodkoch: Magna Charta z roku 1215
Stredovek tak paradoxne, napriek súčasným naratívom, prináša viac svetla než tmy. Aj keď sa na stredovek často pozeráme s predsudkami, toto obdobie nebolo len časom temnoty a stagnácie. Bolo aj érou inovácie, tvorivosti a začiatku mnohých tradícií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti. A ak niekto bude argumentovať hrozivými čarodejníckymi procesmi, stačí povedať stop! Tieto boli doménou hlavne novoveku a práve tej humanistickej doby…
Autor: Marek Kurta
