Hoci je Slovensko malá krajina, Štedrá večera má v každom regióne trochu inú podobu. Všetky rodiny sedia 24. decembra pri jednom stole, no to, čo sa na ňom objaví, sa môže výrazne líšiť. Iné chute, iné rituály, iné tradície — a predsa rovnaký pocit domova. Práve v tom spočíva krása slovenských Vianoc: v rozmanitosti, ktorá spája.
Na západnom Slovensku dominuje klasická kapustnica. Je hustá, voňavá, plná klobásy, údeného mäsa a hríbov. V niektorých rodinách sa pridávajú aj sušené slivky, ktoré jej dodajú jemnú sladkastú chuť. Štedrá večera tu začína oblátkami s medom a cesnakom, ktoré majú priniesť zdravie a súdržnosť. Na stole nechýba kapor či iná ryba a zemiakový šalát, ktorý má v každej rodine vlastný recept. Pod obrus sa často vkladajú peniaze, aby sa v dome držala hojnosť, a pod stôl reťaz, ktorá symbolizuje pevnosť rodiny.
Stredné Slovensko má svoje špecifiká. V mnohých domácnostiach sa namiesto kapustnice podáva kyslá hubová polievka alebo juška — jednoduchá, pôstna, ale nesmierne chutná. Silná je tu tradícia opekancov, známych aj ako bobáľky. Podávajú sa s makom, medom či tvarohom a pre mnohých sú tým najvianočnejším jedlom vôbec. V niektorých dedinách sa na stole objavuje aj šošovicová polievka pre bohatstvo, zemiakové placky či pečená ryba. Stredné Slovensko si dodnes uchováva aj množstvo zvykov: krájanie jablka, liatie olova či hádzanie orechov do kútov.
Východné Slovensko je najpestrejšie. Kapustnica je tu často biela, bez paradajky, ale zato s množstvom hríbov, zemiakov a sušeného ovocia. V mnohých rodinách sa pripravuje mačanka — polievka z kyslej kapusty a smotany. Typické sú aj pirohy plnené kapustou či zemiakmi, bobaľky s makom, slivková omáčka a ryba na rôzne spôsoby. Východ si zachoval aj silnú tradíciu vinšovania. Po večeri často prichádzajú koledníci, ktorí prinášajú do domu požehnanie a dobré slovo.
Orava a Kysuce sú regióny, kde sa dlho držala tradícia skromnej, pôstnej večere. Kapustnica bývala bez mäsa, často len s hríbmi a zemiakmi. Na stole sa objavovali opekance, fazuľová polievka, zemiakové placky či kysnuté koláče. Ryba sa jedla až neskôr, keď sa rozšírila tradícia kapra. Dodnes tu pretrváva zvyk začať večeru modlitbou a rozkrojením jablka, ktoré má ukázať, či bude rodina zdravá.
Liptov a Turiec si zachovali jednoduchosť a poctivé chute. Podáva sa zemiaková polievka, kapustnica bez mäsa alebo juška. Typické sú zemiaky s maslom a cibuľou, bryndzové jedlá a opekance. V niektorých rodinách sa na stôl kladú všetky plodiny, ktoré sa počas roka urodili — symbol vďaky a hojnosti.
Zemplín a Šariš sú známe bohatou večerou a silnými rodinnými rituálmi. Kapustnica s hríbmi, mačanka, pirohy, bobaľky, ryba, slivkové jedlá — to všetko sa objavuje na sviatočnom stole. Zaujímavým zvykom je obchádzanie stola s medom, ktorým sa robí krížik na čelo každému členovi rodiny, aby bol rok sladký a požehnaný.
Hoci sa menu líši región od regiónu, všetky slovenské Štedré večere spája niekoľko vecí: rodina sedí spolu pri jednom stole, jedlá majú symbolický význam a tradície sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Atmosféra je pokojná, tichá a výnimočná. Slovensko je malá krajina, ale vianočné zvyky sú bohaté a krásne. Každý región má svoje chute, svoje rituály a svoje príbehy. A práve v tom je čaro Štedrej večere — je rovnaká aj iná zároveň.
