Lietajúci páni z Prahy: Keď sa okno stane katapultom dejín!
História pozná veľa dramatických momentov, ale keď sa v Prahe riešia politické spory, vždy to nejako skončí defenestráciou – teda elegantným vyhadzovaním ľudí z okien. A čo je lepšie ako pád z dvadsaťmetrovej výšky priamo na kopu smetí? No predsa pád, ktorý odštartuje tridsaťročnú vojnu!
Keď kráľ zabúda na sľuby, dvere už nestačia!
Píše sa rok 1618 a katolíci sa s nekatolíkmi už nesporia až tak o víno. Všetko sa to začalo, keď nový český kráľ Ferdinand II. Štajerský prišiel so svojím prísne katolíckym poriadkom a rozhodne ignoroval Rudolfov Majestát – dokument, ktorý mal zaručiť náboženskú slobodu. Českí protestanti neboli nadšení a namiesto pokojných protestov si povedali: „Poďme si zopakovať ten starý dobrý trik – defenestráciu!“
Hnev a osobná vendeta!
Ideálnym terčom na lietanie bez krídel sa stal miestodržiteľ Lobkovic. Jeho sídlo bolo v Ľudovítovom krídle v Starom kráľovskom paláci na Pražskom hrade. Niekoľko desiatok popredných pánov so zbraňami v ruke vtrhlo do jeho kancelárie, dotyčný sa tam však na ich nešťastie práve nenachádzal. Už dlhšie mu totiž v Prahe „smrdel“ vzduch a pre svoju bezpečnosť v dostatočnom predstihu odtiahol do Viedne.
Avšak keď sme už chodili, nechodili sme snáď nadarmo, povedala si česká stavovská šľachta. Namiesto Lobkovica našli v jeho kancelárii aspoň dvoch konšelov, Viléma Slavatu z Chlumu a Košumberka a Jaroslava Bořitu z Martinic. Prítomný bol aj pisár Fabricius, ktorý hlasne zaprotestoval proti násiliu, čím len zbytočne na seba upozornil.
Hlavným vyhadzovačom sa stal Jindřich Matyáš Thurn a už sa len potichu tešil ako si jeho obete užijú lietanie z takmer 20 metrovej výšky. Jeho pohnútky mohli byť do veľkej miery osobné. Bořita bol človekom, ktorý zasadol na mastne platené miestečko purkrabího (hradného grófa) Karlštejnu práve namiesto Thurna. Keď Thurn prišiel o túto lukratívnu pozíciu, požiadal o pomoc druhého konšela, Slavatu, ale ten ho odmietol. A teraz mal konečne pred očami práve týchto dvoch nepriateľov. „To bude ale pomstička!“, nahlas zamlsal…
Hore bez… dôstojnosti, dole s gravitáciou!
„Tak páni, hor sa na čerstvý vzduch“, zahrmotal Thurn. Spolu s kumpánmi si najprv prichystali Jaroslava Bořitu. Schytili ho a hoci sa urputne bránil a prosil o milosť, pri okenici stihol už len vykríknuť: “Ježiš, Mária, zmilujte sa nado mnou.” Thurn sa mu len vysmial: „Tak a teraz schválne, či mu tá jeho Mária pomôže.” Zhodili ho hradnej priekopy, ale keď sa podívali von z okna, uzreli, že Bořita naozaj vstal nezranený zo zeme. Thurn len zašomral: “Pri všetkých svätých! (rozumej „Ty vole!“). Ona mu fakt pomohla.”
Skúsili to teda s druhým ctihodným mužom, ale Slavata si pri páde udrel len hlavu o rímsu, inak sa mu nič nestalo. Do tretice všetko dobré, povedali si, a za protestné rečičky schytili i pisára Fabricia a šup s ním von oknom. I tretí defenestrovanec vstáva zo zeme bez vážnej ujmy na zdraví. Dôvodom bol fakt, že pod ich oknami bol prudký svah, na konci ktorého bolo smetisko, kopa hnoja a lístie a to pád stlmilo. Vzbúrenci sa pokúsili svoju prácu dokončiť aspoň výstrelmi zo zbraní ale márne, ani jedného netrafili, len jedna guľka sa slabo oškrela o Bořitu.
Happy end? Ani náhodou!
A čo bolo ďalej? No, táto „veselá“ epizóda rozbehla vojnu, ktorá trvala tridsať rokov a urobila z Čiech pustatinu. Hoci najväčšie pustošenie prebiehalo v Nemecku, i v Čechách pokleslo obyvateľstvo zhruba o tretinu, niektoré oblasti ostali úplne ľudoprázdne. Thurn nakoniec skončil v exile, zatiaľ čo pisár Fabricius dostal od cisára šľachtický titul von Hohenfall – doslova „ten, čo spadol z výšky“. Takže, keď sa na to tak pozrieme, defenestrácia nebola len krutý politický nástroj, ale aj nečakaný kariérny posun!
Tak čo, kto bude ďalší? Praha má ešte dosť okien a niekedy pád z výšky znamená výskok nahor…
Autor: Marek Kurta
