Niektoré príbehy z druhej svetovej vojny znejú tak absurdne, že by ste ich skôr čakali v komédii než v učebnici histórie. Jedným z nich je osud nemeckej ponorky U-1206. Nie, nezničili ju spojenci. Nepotopila sa počas bitky. Jej koniec spôsobil… záchod.
Smrdutý luxus technológie
Služba na nemeckej ponorke počas druhej svetovej vojny bola skutočne mučivá. Všadeprítomná vlhkosť, extrémne stiesnené podmienky, ktoré znemožňovali natiahnuť si ruky, zápach a nedostatok čerstvého vzduchu a plesnivé jedlo boli súčasťou výzvy. K tomu sa pridali týždne trvajúce bojové plavby, počas ktorých námorníci len zriedka videli slnko.
Na palube U-1206 sa nachádzala špičková nemecká technika – vrátane vysoko tlakovej toalety, ktorá bola pýchou flotily. Táto špecialita umožňovala splachovanie aj v hĺbke, kde iné ponorky mohli o pohodlí len snívať. No keď technológia vyžaduje špeciálne vyškoleného „záchodového dôstojníka“ s prezývkou „Scheiße-Mann“, už to niečo napovedá…
Ako to v ponorke vyzeralo?
Vnútri kovovej trubice, ktorá bola v skutočnosti ponorkou, sa šíril zmiešaný zápach spotených tiel desiatok námorníkov, zápach ropy, mastnoty a výfukových plynov, zápach hnijúceho jedla a často aj zápach chlóru vychádzajúci z chybných batérií. K tomu všetkému sa pridával zápach „toalety“.
Na ponorkách boli iba dve malé toalety a jedna z nich – tá na korme – bola zvyčajne nepoužívaná, pretože slúžila ako sklad potravín. Až v polovici plavby, keď sa zásoby potravín míňali, bola toaleta vyčistená od trosiek a sprístupnená námorníkom.
Ponorka U-1206 typu VIIc bola modernizovanou verziou populárnej ponorky typu VII, prezývanej „Hitlerov pracant“. Pracant však jedného dňa skončil a to práve kvôli vynovenej ultramodernej toalete.
Osudný deň – 14. apríl 1945
Ponorka sa nachádzala 60 metrov pod hladinou pri pobreží Škótska. Všade bol pokoj, hľadali sa prípadné britské lode na potopenie, keď tu kapitána Schlitt pritlačilo v črevách. Rozhodnutý zvládnuť záchodovú procedúru bez asistencie Scheiße-Manna, otvoril ventily v nesprávnom poradí. Výsledok? Slaná voda natiekla späť do interiéru. Spolu s obsahom toalety. Hrôza.
A akoby to nestačilo, voda zaplavila batérie, čo spôsobilo chemickú reakciu a únik jedovatého chlóru. Jedinou možnosťou bolo okamžité vynorenie. Ale nad hladinou číhali britské lietadlá…
Smrteľné tajomstvo vyplávalo na povrch
Krátko po vynorení bola ponorka spozorovaná a bombardovaná. Po niekoľkých zásahoch sa loď nedokázala ponoriť a dovnútra neustále unikal plyn. Nešťastný kapitán Schlitt nariadil posádke opustiť palubu a loď potopiť. Štyridsaťšesť námorníkov v záchranných člnoch doplávalo k brehu a bolo zajatých. Traja muži na následky zranení zomreli. Schlitt prežil a zomrel až do roku 2009 – no „záchodovú zodpovednosť“ vytrvalo odmietal. Až do konca života tvrdil, že v čase poruchy toalety bol v strojovni, pomáhal s opravou problému a nemal nič spoločné s manipuláciou s ventilmi toalety. Vraj za to mohol Scheisse-Mann…
Záchod ako zbraň hromadného ničenia?
Dnes je už známe, že nejde o úplne ojedinelý incident – zle ovládané ventily spôsobili nehodu aj iným plavidlám. No U-1206 zostáva jedinečným symbolom toho, čo sa stane, keď sa technológia skombinuje s ľudskou márnivosťou… a potrebou ísť na WC.
Bonusová pikoška: Vrak U-1206 objavili v 70. rokoch pri kladení ropovodu a znovu ho preskúmali potápači v roku 2012. Dnes odpočíva v Severnom mori, 70 metrov pod hladinou – smutná pripomienka toho, že aj najmenšia chyba môže potopiť celý kolos.
Autor: Marek Kurta
