Ako sa z farby vlasov stala vstupenka do podsvetia
Dnes sa ryšavé vlasy v žiadnom prípade nespájajú s posmrtným životom či bosoráctvom. Ale v starovekom Grécku? Tam sa na to pozerali úplne inak. Ak si bol ryšavý, bol si na pol ceste k tomu, aby si po smrti striehol za rohom na svojich kamarátov s dlhými zubami.
Keď ti genetika zaručí post-mortem kariéru
Starí Gréci verili, že ryšaví ľudia sa po smrti menia na upírov. Dôvod? Jednoduchý a „logický“: boli iní. Mali bledú pleť, ktorá sa ľahko spálila na slnku, neznášali ostré svetlo a oproti tmavovlasým a opáleným Grékom pôsobili… povedzme, že trošku „iným dojmom“. A to v staroveku nestačilo len na šepkanie – to rovno znamenalo, že si kandidát na posmrtného nočného predátora. A ako to riešili? Nuž, aby zabránili červenovlasým vstať z mŕtvych, ich telá po smrti spálili. Takže áno, ryšavci stoja za rozvojom kremácie!
Mýtus alebo antická diskriminácia?
Pre Grékov, ktorí milovali slnko, krásne telá, olivovú pleť a víno, boli ryšaví ľudia niečo ako pochmúrna predzvesť niečoho temného. Všimli si, že bledá pleť = slnečná slabosť = určite niečo nadprirodzené. A keďže sága Twilight ešte neexistovala, museli si svojich upírov vymyslieť z vlastného susedstva.
Aristoteles raz povedal: „Tí so zlatohnedými vlasmi sú odvážni – stačí sa pozrieť na levy. No tí s ryšavými sú povahy skazenej – dôkazom sú líšky.“ Kto vie, čo na tom bude, ale je tiež možném že nejaká ryšavá baba zlomila Aristotelovi srdce…
Povery naše premilé
Samozrejme, dobre vieme, že s ryšavými ľuďmi sa spájali rôzne povery v každej historickej dobe a na každom mieste. V Starom Egypte verili, že ryšavá farba vlasov bola spojená s chaosom a bohom Sethom – vrahom Usira. Niektoré texty naznačujú, že ryšaví jedinci boli obetovaní, aby odvrátili pohromu.
Počas stredoveku sa veľmi verilo, že ak sa dieťa narodilo s červenými vlasmi, bolo počaté počas menštruácie matky. Tiež sa verilo, že krv produkovaná menštruáciou spája ryšavé deti s upírmi – takže zase tí upíri… Známy fakt je povera, že ryšavé ženy sú v spojení s diablom a inkvizítori si na nich veľmi radi zgustli. V stredovekom Anglicku a Škótsku existovala povera, že ryšaví ľudia nemajú dušu, alebo že sa rodia, keď žena počas tehotenstva „zhreší“. Vtipne morbídne bola rozšírená viera, že ak náhodou v pondelok ráno stretnete niekoho ryšavého – čaká vás týždeň nešťastia. A tých ryšavých na ostrovoch zas nebolo až tak málo.
V Rusku a východnej Európe sa ryšavé vlasy spájali s vlkolakmi a čarodejníctvom. Rané kresťanské legendy zase hovorili, že Júdáš Iškariotský mal ryšavé vlasy, čo prispelo k tomu, že ryšaví ľudia boli vnímaní ako zradcovia. Naopak, v niektorých kútoch osmanského sveta boli ryšaví veľmi cenení – najmä ženy. Sultán Sulejman I. mal obľúbenú manželku Hürrem, ktorá bola ryšavá, a jej krása bola ospevovaná ako „ohnivá ako západ slnka nad Bosporom“.
🧪 Záver? Ryšaví majú gén, ktorý prežil stáročia predsudkov!
Ryšavá farba vlasov je dôsledkom genetickej mutácie – a napriek všetkým poverám a predsudkom prežila tisícky rokov. Ak teda stretnete ryšavca, nebežte po cesnak ani drevený kôl – ono to fakt nepomáha. 😄
Autor: Marek Kurta
