BRATISLAVA 5. júla (SITA) – Na Slovensku máme dnes štátny sviatok, pripomíname si slovanských vierozvestov svätých Konštantína a Metoda, ktorí priniesli vieru, zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Na Slovensku sa sviatok Cyrila a Metoda slávi 5. júla, v neslovanských krajinách 14. februára. Svätí Cyril a Metod boli vyhlásení za spolupatrónov Európy.

Bratia sa narodili v meste Solún (Thessaloniké) v severnom Grécku, Metod okolo roku 815 a Konštantín v roku 827. Metod študoval právo, stal sa správcom veľkej byzantskej župy, ktorej obyvateľstvo bolo slovanské. Konštantín študoval v Carihrade na cisárskej škole spolu s budúcim cisárom Michalom III. Po skončení štúdií zastával vysoké funkcie. Bol bibliotekárom carihradského patriarchu a prednášal na cisárskej škole. Pre jeho vzdelanie ho označovali za „filozofa“. V roku 855 odišli bratia do kláštora na horu Olymp v Malej Ázii. Cisár Michal III. ich však čoskoro poslal ako poslov k Chazarom, ktorí mali svoje sídla medzi Čiernym a Kaspickým morom. Cestou sa zastavili na Kryme, kde našli pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý zahynul mučeníckou smrťou. Pozostatky neskôr preniesli do Ríma.

V roku 863 cisár bratov poslal ako vierozvestov na Veľkú Moravu. Pre toto poslanie zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Okrem hlásania evanjelia pripravovali mladých mužov na kňazstvo. V roku 867 odišli do Ríma, kde pápež Hadrián II. schválil ich činnosť a uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Konštantín, ktorý na sklonku života prijal meno Cyril, vstúpil v Ríme do kláštora, kde zomrel 14. februára 869. Pochovaný je v Bazilike sv. Klementa v Ríme. Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za apoštolského legáta a za arcibiskupa pre územie Veľkej Moravy. Cestou z Ríma ho však bavorskí biskupi zajali a väznili vo Švábsku. Metod zomrel 6. apríla 885 a pochovali ho v hlavnom moravskom chráme, dodnes však nie je jasné, kde sa presne nachádzal.

Tvorca prvého písma starých Slovanov Konštantín (Cyril) a jeho starší brat Metod boli Gréci, mali však aj vzťah k Slovanom. Ich otec Leon bol vysokopostaveným vojenským veliteľom v Soluni, pričom v okolí tohto mesta žili početní Slovania. Preto obaja bratia hovorili nielen grécky, ale naučili sa aj slovansky. A tak byzantský cisár mohol poveriť Metoda správou malého slovanského kniežatstva v Macedónsku. Metod spravoval toto kniežatstvo dlhú dobu, približne v rokoch 843 – 856, a tak mohol veľmi dobre porozumieť aj slovanským zvykom a obyčajom.

Bratia sa však primárne ako občania Východorímskej ríše, neskôr zvanej Byzantská, pokladali za Rimanov. Rimania (Byzantínci) sa považovali za zdroj a vrchol všetkého vzdelania a civilizácie. Konštantín v jednej z odpovedi moslimským učencom zdôraznil prvotnosť, originalitu a prevahu rímskej (byzantskej) vzdelanosti, kultúry a civilizácie nad akoukoľvek inou slovami: Veď od nás vyšli všetky umenia. List, ktorý knieža Rastislav poslal byzantskému cisárovi so žiadosťou o misiu podľa historika prezrádza, ako Slovania sami seba charakterizovali v porovnaní s civilizačne vyspelou Byzanciou.

Metod mohol znalosť slovanského jazyka a slovanských zvykov, ktoré si osvojil v rodnej Solúni a v Macedónsku, využiť aj na Veľkej Morave, čiže veľmi ďaleko od Solúne, keďže všetci Slovania ešte v tej dobe mali jazyk a zvyky rovnaké alebo aspoň veľmi podobné. Slovania, napriek tomu, že boli rozdrobení na početné kmene a kniežatstvá, sa považovali za jeden národ, ktorý mal podobné zvyky, spôsob života, spoločných bohov a spoločný slovanský jazyk.

Sviatok svätých Cyrila a Metoda oslavujú rímskokatolíci každoročne 5. júla ako pripomenutie symbolického výročia príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je podľa pravoslávneho kalendára 11. máj a podľa občianskeho kalendára 24. máj. Všeobecný rímsky kalendár, ktorý platí od roku 1970, si pripomína pamiatku svätých bratov 14. februára, čo je dátum úmrtia svätého Cyrila.

Informácie pochádzajú z archivu agentúry SITA.

HISTÓRIA: Misia Konštantína a Metoda neohrozila orientáciu Veľkej Moravy na európsky Západ

BRATISLAVA 5. júla (SITA) – Pozvanie byzantskej misie, v rámci ktorej na územie Veľkej Moravy dorazili Konštantín (Cyril) a Metod, bolo začiatkom uskutočnenia plánu kniežaťa Rastislava na vytvorenie samostatnej cirkevnej provincie, ktorá by podliehala priamo pápežovi. Rastislav žiadal najprv od pápeža a potom od byzantského cisára misiu vedenú biskupom, ktorý by mohol nielen vyučovať, ale aj svätiť nových kňazov. Rastislavovým cieľom podľa neho bolo vymaniť Veľkú Moravu spod cirkevnej správy biskupstva z bavorského Pasova a arcibiskupstva zo Salzburgu, a tým oslabiť vplyv susednej Východofranskej ríše. Veľká Morava mala získať vlastné arcibiskupstvo, ktoré by podliehalo priamo pápežovi. Rastislav chcel vymeniť jednu západnú orientáciu za druhú. Začlenenie Veľkej Moravy do sféry vplyvu Byzantskej ríše neprichádzalo do úvahy, čo plne rešpektovali aj Konštantín a Metod.

Priestor medzi Východofranskou a Byzantskou ríšou bol v dobe veľkomoravskej bojom o vplyv medzi bavorskými biskupmi, podporovanými východofranským kráľom Ľudovítom Nemcom, rímskym pápežom a carihradským patriarchom. Rastislavovi sa však vďaka založeniu Metodovho arcibiskupstva na Morave koncom roka 869 podarilo získať cirkevnú nezávislosť. Veľká Morava sa odklonila od Pasova a Salzburgu a napojila sa priamo na Rím.

Sviatok svätých Cyrila a Metoda oslavujú rímskokatolíci každoročne 5. júla ako pripomenutie symbolického výročia príchodu slovanských vierozvestcov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je podľa pravoslávneho kalendára 11. máj a podľa občianskeho kalendára 24. máj. Všeobecný rímsky kalendár, ktorý platí od roku 1970, si pripomína pamiatku svätých bratov 14. februára, čo je dátum úmrtia svätého Cyrila.

Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA.