V polovici novembra 2025 sme ako Slovenský spolok študentov MGIMO uskutočnili podujatie Medzinárodnej kultúry v priestoroch univerzity. Celé podujatie trvalo 3 dni, začalo slávnostným uvítaním všetkých zúčastnených a samozrejme bolo aj slávnostne ukončené.
Našou úlohou na tomto podujatí bola prezentácia slovenskej kultúry, slovenského jazyka a taktiež slovenských jedál. Počas týchto dní mali záujemcovia možnosť vypočuť si rôzne lekcie od profesorov zaoberajúcich sa Slovenskom, ochutnať naše tradičné jedlá, no a dokonca mali študenti aj možnosť praktizovať svoje znalosti zo slovenského jazyka. Do prezentácie sme samozrejme nezabudli zahrnúť aj historickú udalosť Slovenska – SNP (Slovenské národné povstanie), ktoré začalo 29. augusta 1944. A prečo práve SNP? To Vám milí čitatelia hneď vysvetlím.
V dejinách Európy je len málo udalostí, ktoré tak jasne vyjadrujú túžbu národa vziať svoj osud do vlastných rúk, ako Slovenské národné povstanie v roku 1944. Vypuklo koncom augusta, keď sa vojna blížila k svojej rozhodujúcej fáze a stalo sa nielen lokálnou akciou odporu, ale súčasťou širokého protifašistického hnutia, ktoré zjednocovalo kontinent. Vojna rozdelila ľudí a štáty, ale práve povstanie zjednotilo tých, ktorí v slobode nevideli abstraktnú myšlienku, ale jediné možné riešenie pre mierovú budúcnosť.
Slovensko, formálne nezávislé, ale fakticky podriadené Berlínu, bolo viazané spojeneckými záväzkami voči nacistickému Nemecku. Napriek tomu sa pod vonkajšou fasádou lojality zrodil odpor – v armáde, v mestách a dedinách, medzi politikmi a bežnými občanmi. Do leta 1944 už existovali podzemné štruktúry pripravené v rozhodujúcom momente prejsť k otvorenému boju. Týmto momentom sa stal 29. august – deň, keď nemecké vojská začali okupáciu strategických oblastí krajiny. Od tohto okamihu prestal byť odpor tajný.
Povstanie sa stalo jedinečným fenoménom. Zúčastnili sa na ňom jednotky slovenskej armády, civilní dobrovoľníci a mnohonárodnostné partizánske oddiely. Stredné Slovensko – predovšetkým Banská Bystrica – sa na dva mesiace premenilo na slobodné územie, ktoré žilo v ťažkých podmienkach vojny, ale s pocitom obnovenej cti. V týchto týždňoch sa zrodila a upevnila myšlienka, že Slovensko môže byť nezávislé a zároveň protifašistické.
Keď hovoríme o povstaní, nemožno obísť otázku vonkajšej podpory. Sovietsky zväz zohral v týchto udalostiach významnú úlohu – ideologicky aj materiálne. Sovietski partizáni sa zúčastňovali na operácii od prvých dní, pomáhali nadviazať spojenie, školili členov odboja, organizovali diverzie. Z ukrajinských letísk v noci štartovali lietadlá, ktoré dopravovali zbrane, lieky a inštruktorov. Ofenzíva Červenej armády cez Karpaty vytvorila široký operačný priestor, ktorý dal povstalcom nádej na skoré spojenie s vojskami spojencov. Táto nádej, ako vieme, sa nenaplnila – nemecké vojská dokázali potlačiť povstanie skôr, ako front prenikol hlboko do útrob Slovenska.
Ale aj táto vzájomná súvislosť udalostí je neoddeliteľnou súčasťou historickej pravdy: povstanie oslabilo fašistické Nemecko a snaha oslobodiť krajinu bola vojenskou aj morálnou úlohou sovietskych vojsk.
Povstanie nemožno nazvať bezmocným. V našej pamäti je spojené s porážkou, ale v ňom je zakotvené aj víťazstvo. Je to víťazstvo ľudskej dôstojnosti nad strachom, a politického rozhodnutia nad diktátom okolností. A hoci povstalci boli nútení utiecť do hôr, a hoci tisíce ľudí zaplatili za odpor životom, pokračovali v bojoch proti nacistom až do oslobodenia krajiny a ich boj sa stal základom, na ktorom sa po vojne budovala nová Československá republika.
Pre súčasné Slovensko má táto historická skúsenosť osobitný význam. Deň Slovenského národného povstania je štátnym sviatkom. Nie je to len pocta historickej tradícii, ale aj moment sebaurčenia, spomienka na to, že sloboda si vyžaduje úsilie, a že národná česť sa neurčuje slovami, ale prejavuje skutkami. Múzeum povstania v Banskej Bystrici, vytvorené na mieste jeho centra, sa stalo jedným z najdôležitejších pamätníkov Európy venovaných odporu proti fašizmu.
Slovenské národné povstanie nie je len kronikou vojenského boja. Je to história morálnej voľby. História, v ktorej hlas ľudu bol silnejší ako strach. A história, ktorá nám dnes pripomína: sloboda je zodpovednosť, a spomienka na boj za ňu by nemala byť len múzejná, ale živá.
