Politický horor, alebo Hamran ministrom vnútra

Tento týždeň asistent poslankyne Holečkovej a exprezident polície Hamran, v rozhovore pre Denník N oznámil, že má ambíciu stať sa ministrom vnútra. Takéto menovanie by bola katastrofa, ktorá v našej politike nemá v politike obdobu. V celej Slovenskej republike by sa našiel možno jeden či dvaja ľudia ktorí, by boli menej vhodní na túto funkciu a to do toho počítam aj deti a starcov. Táto nepríčetne agresívna osoba, ktorá sa počas celého svojho účinkovania priam fyzicky štítila policajnej uniformy, má dnes takéto absurdné ambície. Pre zabúdajúcich treba zdôrazniť, že táto obskurná figúrka predviedla ten najodpornejší politický gýč, podľa niektorých – zdôrazňujem a citujem, opozičných politikov to bolo doslova politické porno, keď so skupinou svojich nohsledov mali tlačovku, kde v bielych košeliach pod karikatúrou Jána a Martiny mali tlačovku a šírili demagógiu, tuším ohľadom kauzy Rozuzlenie – ktorá ako dnes vieme, dopadla totálnym fiaskom. Týmto nepredstaviteľným gýčom sa doživotne a definitívne diskvalifikoval z akejkoľvek politickej funkcie. Miera jeho zbabelosti, bola však už vtedy závratná. Policajná a politická akcia Rozuzlenie, mala za cieľ vystrašiť vtedajšiu opozíciu a pozatvárať vedenia NBÚ, SIS-ky a podobne, teda šéfov inštitúcií, ktoré sa nechceli podieľať na policajnom terore. Keďže však prezidentka mu jasne povedala, nech nenadužíva inštitút väzby a že ak navrhne väzobné stíhanie zaistených osôb a súdy tomu nevyhovejú, tak jeho dni na čele polície budú zrátané. Ako typický zbabelec, teda nežiadal väzobné stíhanie a na hanbu sveta, všetci, alebo takmer všetci, zaistení boli po 48 hodinách v CPZ (celách predbežného zadržania) prepustení dokonca, bez akéhokoľvek obvinenia. Bol to len čistý sadizmus, kedy Hamran a spol. chceli, aby štatutári inštitúcii, ktorí odmietli poslušne slúžiť Hamranovi a spol. si „užili“ v úmorných takmer 40 stupňových horúčavách veľmi nepríjemný víkend. Jeho ďalší ,,majsterštyk“ bola likvidácia ministra vnútra Ivana Šimka v zásade za to, že si dovolil pochybovať o tom, či je vhodné, aby vysoký policajný dôstojník, bol menovaný do kľúčovej funkcie v Úrade inšpekčnej služby polície, keď je sám vyšetrovaný touto službou. Dnes vieme, že takáto nepríčetná špinavosť mu nielen prešla, ale dokonca odpor ministra vnútra bol zlomený, pretože prezidentka Čaputová sa v tomto spore postavila na stranu policajného prezidenta Hamrana. Paradoxne a chválabohu, ako prezident Kiska , tak i prezidentka Čaputová nám dali návod, ako takýto neokrôchaný pokus zastaviť. Dnes vieme, že máme takzvanú Mazákovú fintu, ktorá prezidentovi Petrovi Pellegrinimu umožní niečo, čo je v takom kolosálnom konflikte záujmov , nevymenovať. Budú tak môcť ochutnať z vlastnej medicíny a nepochybujem o tom, že im veľmi chutiť nebude.