Niektoré historické udalosti sú také absurdné, že si musíme sadnúť, zamyslieť sa a jednoducho povedať: „Takže to nielen dnes ľuďom šibe?“ A toto je presne jedna z nich. Ide o človeka, ktorého tak nenávideli, že ani mŕtvy nestačil – jeho telo muselo byť vykopané a zneuctené len preto, aby si jeho protivníci dopriali maximum zlosťou naplnenú pomstu. Len málo mŕtvol malo väčšie problémy než tento chudák…
Skromné začiatky Olivera Cromwella
Oliver Cromwell sa narodil v roku 1599 v malej dedinke Huntingdon, asi hodinu a pol severne od Londýna.
Po krátkej epizóde na Cambridgeskej univerzite, ktorú po roku vzdal, sa pravdepodobne venoval typickému vidieckemu životu: sťažoval sa na počasie, občas navštívil miestny jarmok a dokonca sa zapojil do parlamentu za Huntingdon – pravdepodobne kvôli „fajn“ politickým debatám.
Ale toto je len rozcvička pred tým, čo príde – teda jeho cesta k tyranii.
Vzbury, vojny a „ne-kráľ“ Anglicka
Kým Cromwell v Huntingdone skúmal, ako dobre rastú repy, Anglicko sa ocitlo v totálnom chaose. V typickom anglickom štýle si občania vymieňali zdvorilé názory o tom, ako správne pripraviť čaj, ktorá denominácia ide rovno do pekla a či má kráľ „božské právo“ robiť si, čo chce.
Kráľ Karol I. veril v „božské právo“, čo v praxi znamenalo: „Boh mi povedal, že môžem robiť, čo chcem.“ Parlament si zas vymyslel divný koncept nazvaný demokracia. Hádky, urážky a agresívne gestá vyústili do anglickej občianskej vojny.
A tu náš Cromwell našiel svoju príležitosť.
Od nudy na vidieku k tyranovi s pancierom
Zamenil sťažnosti o počasie za lesklý pancier, vybudoval malú armádu, potom väčšiu a, oh prekvapenie, ukázal, že má talent ako vojenský veliteľ. Jeho jednotky sa stali súčasťou tzv. „New Model Army“ – armády puritánov, ktorá chcela, aby kráľ rešpektoval ich „ne-božské právo“ robiť si, čo si len zaumienili.
Cromwellova armáda chytila Karola I., na chvíľu ho stratila, potom znovu zajala – a tak sa náš skromný vidiečan stal miláčikom puritánov a vyvolávačom hrôzy pre kráľovskú krv.
Odseknutá hlava: Karol I. sa stretáva s dokonale ostrou sekerou
V roku 1649 bol kráľ obvinený z vlastizrady a… no, situácia bola komplikovaná. Po všetkých právnych manévroch skončil s čistým odsekom hlavy 30. januára 1649, čo nebolo vtedy bežné. Filmová predstava o katoch ako urastených chlapoch s chirurgicky presnou sekerou sa prirodzene nezakladá na pravde. Väčšina popravcov boli delikventi, ktorí sa sami vyhli trestu smrti výmenou za službu spoločnosti. Svoje povolanie vykonávali však často opití a s tupou sekerou. Niektoré boli tak tupé, že dielo po niekoľkých seknutiach musel dokončiť nožom, keďže hlava sa nie a nie oddeliť od hlavy. Našťastie pre Karla I. bol jeho život ukončený „jedným úderom, po ktorom mu hlava z ramien spadla“. Ľudia si dokonca odniesli krvou nasiaknuté vreckovky ako suvenír, lebo verili v zázračnú moc urodzenej krvi.
A Cromwell? Ten sa ani po tejto kráľovskej poprave nezastavil. Z univerzitného odpadlíka sa stal Lord Protector Anglicka, Škótska a Írska – nie kráľ, pretože „kráľ“ bol už vtedy passé.
Obr. 1: Poprava kráľa Karla I.
Smrť, pomsta a mŕtvolné divadlo
Cromwell dovládol ako diktátor a nakoniec zomrel v roku 1658 na maláriu a komplikácie z obličkových kameňov. Aj tomu sa mohol vyhnúť, pretože v tom čase existovala liečba chinínom. Cromwell však kvôli svojmu náboženskému fanatizmu liečbu odmietol – chinín totiž objavili katolícki jezuitskí misionári. A to bolo fujky. Cromwell dodýchal 3. septembra 1658 a hneď na to sa začalo s obnovou kráľovstva.
Po Oliverovej smrti mal Cromwellov syn Richard prevziať funkciu lorda protektora, ale nikto ho nechcel a bol rýchlo nútený rezignovať. Keďže nebolo jasné vedenie, bolo vykonaných niekoľko ústavných úprav a Karol II., najstarší žijúci syn Karola I., sa vrátil z exilu a stal sa kráľom. Jeden z prvých úloh Karola II.: pomsta.
V roku 1661 – presne na 12. výročie popravy Karola I. – jeho telo vykopali a postavili pred „súd“ za vlastizradu a kráľovraždu. Áno, čítate správne: obžalovaná mŕtvola. Súdny proces sa konal v typickej súdnej sieni so sudcom, porotou a obvineným. Lenže v tomto prípade bola obvinenou trojročná zhnitý, pravdepodobne aj páchnuci umrlík. Jeho mŕtve očné jamky na obhajobu samozrejme nestačili – mŕtvola Olivera Cromwella bola uznaná vinnou. Okamžite ju odviezli na šibenicu, mŕtveho obesili a potom odhodili do jamy. Jeho hlavu potom odsekli a napichli na kôl pred Westminster Hall, kde ležala až do roku 1685.… čiže celých dvadsaťštyri rokov!
A čo sa stalo po uplynutí tej doby? Hlava bola vydražená na aukcii. V priebehu rokov niekoľkokrát zmenila majiteľa, pričom bola občas vystavená na verejnosti. O niekoľko storočí neskôr, v roku 1960, bola hlava Olivera Cromwella opäť uložená na trochu tajnom mieste. Čo sa stalo s telom? Nikto nevie. Hlavná teória hovorí, že jeho telo bolo znovu pochované, ale muselo byť často premiestňované, pretože pomstychtiví rojalisti ho neustále prenasledovali, aby ho ďalej mrzačili.
Obr. Posmrtná maska Olivera Cromwella vs reálny obraz
Záver
Niektorí ľudia zomrú a sú pochovaní, iní sa stanú celebritami histórie… a niektorí skončia ako rockové hviezdy zo záhrobia, ktorých hlava sa predáva na aukciách. Oliver Cromwell takou rockovou hviezdou jednoznačne je.
No nie je história zábavná?
Autor: Marek Kurta
