Spor o demokratizáciu Matice slovenskej sa dostáva do polohy, kde nikdy nemal byť. V skratke sa dá zhrnúť do troch bodov: o budúcnosti Matice slovenskej, presnejšie o personálnom zložení jej orgánov, by mali rozhodovať len ľudia s jasnou legitimitou – teda ľudia, ktorí reprezentujú miestne, záujmové a vedecké odbory. Voliť a byť volení do orgánov Matice by mali mať právo všetci členovia, vrátane zamestnancov a obdobie pre každého štatutára by malo byť obmedzené na dve funkčné obdobia, teda na osem rokov. Okolo každého paragrafu tejto krátkej novely by sa dalo siahodlho diskutovať, ale normálny človek pochopí, o čo ide. Nie je to žiadna atómová fyzika – každý, kto chce, to pochopí. Miesto vecnej diskusie sme bohužiaľ svedkami, veľmi osobného a častokrát aj veľmi neférového mediálneho ostreľovania. Preto verejne vyzývam Mariána Gešpera na otvorenú verejnú diskusiu – v nejakom relevantnom médiu , či už v Ta 3, alebo na Joj 24 či v STVR 24. Média sa o túto tému zaujímajú a naozaj je pre divákov zaujímavejšia debata dvoch predstaviteľov Matice slovenskej , než debata opozičného a koaličného politika, takže určite nebude problém dramaturgiu nejakého relevantného média presvedčiť o zaradení tejto témy s už spomenutým personálnym obsadením. Dovtedy by malo ostreľovanie utíchnuť. Ja, ako osoba, som pripravený nič ďalej mediálne nepodnikať, až do spomenutého duelu, ktorý by sa mal odohrať budúci týždeň. Zároveň chcem jednoznačne vyhlásiť to, čo som povedal x-krát. Nemám žiadny osobný záujem akokoľvek participovať na exekutívnej činnosti Matice slovenskej! Dokonca po 15tich rokoch v celoslovenských orgánoch Matice a predovšetkým vďaka pomerom , ktoré v tejto inštitúcii vládnu, strácam motiváciu ďalej sa angažovať. Moja jediná motivácia vychádzala z apelov nespokojných matičiarov, ktorí dlhodobo kritizujú pomery v tejto verejnoprávnej inštitúcii. Po prijatí tejto novely, ja ako osoba z nových pomerov, nebude akokoľvek profitovať. Robím to z číreho idealizmu a absolútne nezištne, len preto, že verím v demokraciu, že verím, že len spoločenstvo ľudí, ktorí dokážu demokraticky diskutovať a vo vecných sporoch hľadať najlepšie riešenia. Verím v Maticu, kde oponentúra nebude vnímaná ako osobný útok, kde sa zamestnanci nebudú báť vyjadriť svoj názor a miestne odbory sa nebudú báť, že po prípadnej kritike stratia podporu na svoje aktivity z matičného grantového programu. Naopak, je úplne jasné, o čo ide kritikom. O udržanie status quo za každú cenu, nech to stojí, čo to stojí. Aby neboli žiadne pochyby o tom, že nedajbože mám nejakého vlastného kandidáta na predsedu Matice slovenskej, verejne vyhlasujem, že budem akceptovať, a ak o to bude záujme aj nezištne pomáhať, každému demokraticky zvolenému predsedovi Matice. Nemám žiadne osobné preferencie o osobe, ktorá by mala byť na čele Matice a verejne vyhlasujem, že sa nijako nezapojím do kampane o tento post na strane žiadneho z kandidátov. Vyzývam teda mojich kritikov, nech verejne deklarujú, aký „osobný“ prospech by som mal mať z novely zákona. Som naozaj zvedavý, z čím prídu. Otázka v opačnom garde, o čo predovšetkým ide mojim kritikom – je úplne jasná. Ak by nebol limit dvoch po sebe idúcich mandátov pre štatutára Matice, nikto by ani netušil, že taký zákon bol predložený.
