Jednou z top udalostí toto týždňa bolo krajne nevhodné vyjadrenie nemeckého kancelára Merza ohľadom neposlušných krajín EÚ – Slovenska a Maďarska. Podstata jeho vyjadrení bola v tom, že ak nebudeme poslušní, tak prídu sankcie. Zoberú nám eurofondy a prípadne aj hlasovacie práva. Takýto prejav otvorenej arogancie je aj na pomery v EÚ výnimočný. Novopečený nemecký kancelár, ktorým sa stal až po opakovanom hlasovaní si zrazu myslí, že je centrom vesmíru – alebo aspoň Európskej únie. Takýto postoj je však neprijateľný. Slovensko muselo prejsť ťažkým prístupovým procesom, splniť všetky kritéria potrebné na vstup do EÚ, uzatvoriť všetky kapitoly, aby sa po mnohoročnom negociačnom procese nakoniec stalo plnoprávnym členom EÚ. Kancelár Merz by na to nemal ani na chvíľu zabúdať! Sme plnoprávnym členom klubu a on to musí rešpektovať. Disponujeme všetkými právami, vrátane práva veta a je absolútne neprijateľné, ak si niekto – a je úplne jedno z akej veľkej – hoc aj osemdesiatmiliónovej krajiny – dovolil takto sa vyhrážať menším krajinám EÚ. Aj preto bola príkra reakcia na jeho výrok úplne adekvátna. Táto arogancia moci totiž ukázala, že ak by sme to nechali tak, skôr či neskôr sa z EÚ stane superštát , kde malé štáty budú v submisívnom, podriadenom, či dokonca poddanskom postavení voči európskym veľmociam Nemecku a Francúzsku. Ak by sa niečo také stalo, je plne legitímne otvoriť debatu o vystúpení z takejto EÚ, ktorá by sa nakoniec transformovala na žalár národov. Chválabohu nateraz sa zdá, že také niečo akútne nehrozí. Aj keď voľby do Európskeho parlamentu nedopadli úplne najlepšie, trend je mierne pozitívny. Kým v minulosti tvorili tri eurohujerské frakcie – Kresťanský demokrati, socialisti a liberáli od dvoch tretín do troch štvrtín mandátov, po experimentoch s greendealom, wokizmom, teda falošnými pravidlami politickej korektnosti, extrémnymi reguláciami a snahami o obmedzovanie slobody slova, nastal protitlak. Ako tá povestná pružina, čím viac sa na ňu tlačí, tým viac sa vymrští – aj európska politika sa vyvíja. Tlak viedol k protitlaku a dnes ešte stále tri spomenuté frakcie v Európskom parlamente disponujú väčšinou, ale podstatne tenšou, než bola v minulosti. Treba veriť, že niektoré zhubné európske politiky sa budú revidovať a projekt Európskeho superštátu, kde veľmoci budú neobmedzene vládnuť menším štátom sa nikdy v praxi nerealizuje. Na to však musíme , ako bezpodmienečnú podmienku zachovať právo veta, aj malé štáty musia byť patrične sebavedomé a hrdé a musia nielen vedieť odolávať arogancií veľkých, ale jasne ukazovať, že takéto konanie nikdy nestrpia. Aj preto reakcie slovenských lídrov na arogantné vyjadrenie kancelára Merza, boli síce príkre, ale plne adekvátne.
