Málokto dnes spochybňuje neodškriepiteľný fakt, že Slovensko patrí mentálne, kultúrne, historicky, geograficky a politicky k západnej civilizácii. To však nevylučuje možnosť nadviazať rôznymi formami spoluprácu a kontakty s najvýchodnejšou časťou nášho kontinentu – Ruskou federáciou. Napriek určitým kultúrnym a politickým odlišnostiam, väčšina slovenského národa nevidí problém akýmkoľvek spôsobom komunikovať s ruským svetom a zároveň si plne uvedomovať svoju jedinečnosť a originalitu v rámci nášho geografického priestoru.
Neutíchajúca vojna za našimi východnými hranicami limituje viesť plnohodnotné bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou. Čo však ako suverénny štát urobiť môžeme, je v rámci našich možností tlačiť na obe bojujúce strany, aby zastavili paľbu a viedli spoločné mierové rokovania. Súčasné vládne zoskupenie sa o to bezpochyby pokúša. A čo na to opozícia? Bezbreho klame svojich voličov ako Robert Fico „spochybňuje“ naše ukotvenie v euroatlantických štruktúrach. Najsmutnejšie na tejto fraške je to, že sa jej aktívne zúčastňuje aj KDH.
Táto opozičná demagógia nabrala väčšie obrátky tesne pred Vianocami. Ako zámienka poslúžilo rokovanie premiéra Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimírom Putinom v Moskve. Treba pripomenúť, že predsedu vlády k tomuto stretnutiu prinútil Volodymyr Zelenskyj. Na osvieženie pamäte neuškodí pripomenúť ako ukrajinský prezident na pôde Európskej rady zhodil zo stola slovensko-ukrajinskú dohodu o pokračovaní dodávkach zemného plynu cez ukrajinské územie od 1. januára 2025, s ktorou súhlasil aj premiér Ukrajiny Denys Šmyhal. Aj zdravý sedliacky rozum hovorí, že toto politické rozhodnutie ukrajinskej hlavy štátu môže do značnej miery poškodiť slovenskú ekonomiku a zastaviť rast životnej úrovne našich občanov. Iba neustále klamaný opozičný volič si neuvedomuje následky tohto bezprecedentného rozhodnutia.
V normálnej spoločnosti by opozícia snahy premiéra zabezpečiť cenovo dostupné energie bez problémov podporovala. Pre tú slovenskú majú bohužiaľ „liberálne“ hodnoty spolu s nekritickou proukrajinskou politikou väčšiu váhu ako blaho vlastných občanov. Mnoho jej voličov si tieto veci neuvedomuje. Neuvedomuje si ani jednoduchú vec, že rokovanie s Ruskou federáciou nie je proti záujmom Európskej únie a NATO. Keď môžu s Vladimírom Putinom rokovať aj ostatní svetoví politici, prečo by nemohol slovenský premiér?
Opozícia svojou dnešnou rétorikou rozohrala veľmi nebezpečnú hru. Zámerne vštepuje svojim voličom, že vláda svojimi krokmi vyvádza Slovensko preč z Európskej a NATO a vedie ho do područia „diktátora“ Vladimíra Putina. Kritika súčasnej politiky Európskej únie a snaha o mierové rokovania samozrejme neznamená odklon Slovenska z jej radov. Ako už bolo na začiatku tohto článku povedané Slovensko patrí na Západ. Neznamená to však, že nemá právo viesť svoju suverénnu zahraničnú politiku a prijať realistický scenár, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie.
Ako národ a štát sme pevne ukotvený v západnej civilizácii. Nové prichádzajúce výzvy nás však nútia premýšľať ako ďalej. Nastupujúci staronový prezident Donald Trump môže svojou politikou úplne prehodnotiť americké záujmy v Európe. Musíme byť na to pripravení. Inej cesty niet.
Autor: Matej Mindár
Foto: Internet, Ta3
