Rok 1945. Koniec druhej svetovej vojny. Vo vzduchu sa vznášala vôňa slobody, víťazstva, ale aj… vodky. V Sovietskom zväze to totiž nebolo len o symbolických tancoch na námestí a skandovaní víťazných hesiel. Kto by predsa potreboval slávnostné reči, keď mal k dispozícii hektolitre vodky? Lenže tá zmizla rýchlosťou svetla – už za 22 hodín!
Vodka: Kľúčový faktor k víťazstvu
Píše sa 9. máj 1945 a z rádia prichádza oznámenie: Nemecko podpísalo kapituláciu, je čas sa radovať! V uliciach Sovietskeho zväzu okamžite nastali obrovské oslavy, hoci oznam prišiel o jednej ráno, presnejšie o 01:10. Nikto však neváhal ani chvíľu. Občania, mnohí oblečení len v pyžamách, okamžite vyšli do ulíc a začali víťaznú párty. Všade bolo veľa tanca a spevu, no a k eufórii prispievala samozrejme aj tradičná pochutina: vodka. Bol tu však jeden problém: zásoby jednoducho neboli pripravené na to, že krajina bude oslavovať až do takej miery, že sa rozleje aj posledná kvapka.
O 22 hodín neskôr… Nemáme vodku!
Prechádza celý deň a vodka mizne z domovov aj obchodov viac ako teplé rožky. Prešlo však 22 hodín a vodka jednoducho zmizla nadobro! Bola k nezohnaniu. Niežeby sa výroba vodky zastavila. Nie v Rusku. V skutočnosti si sovietsky rozpočet a vodka už vytvorili mierne tragickú závislosť, pretože Stalin už skôr prikázal „čo najväčšie rozšírenie výroby vodky v záujme skutočnej a serióznej obrany našej krajiny“.
Vodka bola natoľko neoddeliteľnou súčasťou Stalinovej národnej stratégie, že aj v časoch rozsiahleho hladovania mala jej výroba prednosť pred jedlom. Dokonca aj počas veľkého hladomoru v tridsiatych rokoch, ktorému padli za obeť milióny ľudí, Stalin zabezpečil, aby bolo stále k dispozícii dostatok obilia a zemiakov na výrobu vodky, a príjmy z vodky v tomto období predstavovali asi jednu pätinu vládnych príjmov. Aj vojaci dostávali vodku na prídel a občania si jej vyrábali, koľko mohli. A odrazu vodky nebolo. Krajina sa napila dosucha. Jeden reportér zaznamenal: „Mal som šťastie, že som si kúpil liter vodky na vlakovej stanici, keď som prišiel, pretože neskôr sa už nedala zohnať… V Moskve 10. mája vodka nebola, celú sme ju vypili.“
Kde sa to celé stratilo? Nuž v uliciach, v rukách sovietskych občanov, ktorí sa týmto stali svetovými rekordérmi v pití tvrdého alkoholu. Pilo sa natoľko, že alkohol v ten deň konzumovali aj zarytí abstinenti. Jeden vojak dokonca spomínal: „Jediný deň, keď som bol opitý, bol 9. máj 1945. Zobudil som sa na ulici a objímal som dva bochníky chleba.“
Poučenie na záver
Takto sa ukázalo, že aj keď máte najlepšie plány na oslavu, nikdy neberte vodku ako samozrejmosť. V Rusku ju zjavne považovali za „nevyhnutný vojenský prostriedok“ a s „neobmedzenými zásobami“ sa oslavovalo až do úplného vyčerpania. Keď sa oslava skončila, zistili, že ani najrýchlejšie armády nezvládnu rozbaliť zásoby vodky tak rýchlo, ako sa jej spotreba rozrastá. A povedzme si to úprimne, keď sa vodka vyčerpá, eufória skončí. 🤭🤭🤭
Autor: Marek Kurta
