Švédsky kráľ v hmlistej záhade. Doslova hmlistej.
Ak si myslíte, že vojenská história je len o hrdinských bitkách a slávnych víťazstvách, mám pre vás šokujúcu správu. Nie všetko sa totiž dá vyriešiť mečom, a nie vždy je vinníkom nepriateľská armáda. Niekedy stačí nepredvídaný vrtoch počasia a legendárny hrdina skončí v bahne s guľkami v tele.
„Lev severu“ rozplynutý v hmle
Gustav II. Adolf, známy ako „lev severu“, švédsky kráľ, ktorý mal ambíciu byť veľkým vojenským vodcom, sa vo svojich najlepších rokoch dostal do tridsaťročnej vojny, ktorá bola… no, dosť hmlistá aj sama o sebe. V roku 1632, v rozhodujúcej bitke pri Lützene, sa rozhodlo o osude nielen tejto vojny, ale aj o živote kráľa. A všetko to bolo šialene absurdné.
V bitke sa všetci valili do seba ako divoké švédske a katolícke vlny, kedy zrazu… počkajte, čo to? Hmla. Namiesto armád a nádejných víťazstiev sa v Lützene začala objavovať hustá, nepriehľadná hmla. A ako keby to nestačilo, dym zo strelného prachu sa pridal k tejto prírodnej pohrome. A kráľ? Ten sa zrazu ocitol v situácii, ktorá sa nehodí ani do hororového filmu.
Gustav a jeho zúfalý pokus o útek – na koňovi
A tu začína zaujímavá časť príbehu. Kráľ Gustav sa, ako správny hrdina, rozhodol využiť tento chaos na útok. „Toto je náš moment! Všetko alebo nič!“ — pomyslel si, a priamo z hrdinskej žily sa pustil do jazdy. Problém bol v tom, že… vlastne nevedel, kam ide.
„Načo sú mi vojaci, keď som vlastne úplne sám?“ — asi si povedal, keď sa zrazu ocitol úplne oddelený od svojich jednotiek. Iba nevinne cválal, kým sa pred ním nezačali objavovať postavy. A hľa, nikto nebol oblečený v švédskych farbách.
Prekvapený kráľ obkľúčený a s guľkami v tele
Odrazu sa nad Gustavom zatvárala nepriateľská armáda, a to nie v štýle „prívetivého pozvania na kávu“. To bola chvíľa, kedy mal kráľ spoznať význam slov „prekvapenie“ a „koniec“.
„Rýchlo, preč! Utiecť!“ — pokúsil sa, ale to už bolo len štuchanie do koňa, ktorý mal svoj názor na to, kedy je správny čas na útek. A keď už sa to zdalo byť najhoršie, prišla ďalšia rana. Guľka do ramena, guľka do chrbta, a nakoniec ďalšia, ktorá zasiahla aj koňa. A keď sa kráľ ocitol na zemi, bez šance, že si znova nasadí korunu, všetko vyvrcholilo.
Kráľ Gustav a jeho záverečné „vystúpenie“
„Je to koniec… všetko sa vyjasnilo!“ — možno pomyslel náš švédsky hrdina, keď dobojoval. Zatiaľ čo jeho krv už pomaly zmiešavala s bahnom bitky, jeho nepriatelia sa postarali o poslednú „potechu“ a bodli ho niekoľkokrát mečom, kým nepadol.
A aby toho nebolo málo, práve v momente jeho smrti sa úplne vyjasnilo počasie. Odrazu nebolo po hmle ani stopy. Takto vyzerala „osudová náhoda“! Zrazu sa nad bojiskom rozjasnilo slnko, akoby povedalo: „Okej, už je to vybavené. Konečne pokoj.“
Mysteriózna smrť alebo obyčajná smola?
Takže čo sa stalo? Bolo to osudové, nepredvídateľné počasie, ktoré rozhodlo o osude kráľa, alebo sme svedkami jednej z najkurióznejších vojenských zlyhaní v histórii? Hmla a guľky, ktoré zrazili kráľa, nás stále zaujímajú. Ale možno je to len dôkaz toho, že ani najlepší vodca sa nevyhne nešťastiu… najmä ak mu nepraje počasie…
Autor: Marek Kurta
