Predstavte si muža, ktorý sa stane synonymom pre „kto má smolu, ale aj neuveriteľné šťastie naraz“. Takým bol Arthur John Priest, kurič na lodiach, ktoré mali očividne nejaký osobný účet s osudom.
Muž ako chodiaca kliatba pre lodnú históriu
Priest pracoval v kotolniach a strojovniach – miestach, kde sa morská voda dostane ako prvá, keď loď narazí na ľadovec, inú loď alebo len tak, lebo osud má zmysel pre čierny humor. Kuriči Titanicu mali z celej posádky najvyššiu pravdepodobnosť smrti. A predsa, Arthur Priest prežil.
Nie raz, nie dvakrát, ale šesťkrát sa ocitol na lodiach, ktoré mali preložiť do histórie heslo „katastrofa je len iný druh plavby“:
-
RMS Asturias (1908) – zrážka na jej prvej plavbe, z ktorej vyviazol bez ujmy
-
RMS Olympic (1911) – ďalšia ruka osudu ho nechala stáť
-
RMS Titanic (1912) – takmer legendárna smrť, ktorú prežil
-
HMS Alcantara (1916) – vojnové potopenie počas 1. svetovej vojny
-
HMHS Britannic (1916) – sesterská loď Titanicu potopená mínou
-
SS Donegal (1917) – ešte jedna vojnová loď, ktorá si trúfla ho zničiť, keď ju zasiahlo torpédo
Ako to dokázal?
Nie je jasné, či to bol štvorlístok vo vrecku, jeho rýchle reflexy alebo fakt, že boli všetci ostatní príliš zaneprázdnení panikou, aby si ho všimli. Pravdepodobne kombinácia všetkého. Ale jedno je isté: Arthur Priest sa stal chodiacou legendou nepoškvrnenej odolnosti. V roku 1917 bol Priest ocenený stuhou obchodného námorníctva za svoju službu vo Veľkej vojne.
Legendy a fakty sa miešajú
Mnohé kroniky ho opisujú s humorom aj hrôzou – „muž, ktorý prežil všetko, čo sa dalo prežiť, a stále ostal nažive“. Niektorí historici ho dokonca prezývali nesmrteľný kurič. Ak by existovala odznak „najnepravdepodobnejší preživší všetkých čias“, bol by jeho. Avšak každá kariéra sa raz musela skončiť…
Prežil si? Tak s tebou už nepočítame!
Po potopení lode SS Donegal Priest odišiel z práce na mori a zanechal svoju prácu kuriča. Zvyšok svojich dní prežil v Southamptone so svojou manželkou Annie. Neodišiel však z vlastného rozhodnutia. Ako povedal manželke „po týchto katastrofách so mnou už nikto nechcel ísť na jednej lodi.“
Voda ho nechcela, ale…
Arthur Priest nám pripomína, že história má občas skvelý zmysel pre čierny humor: smrť sa môže mýliť, ale osud si pamätá. Okrem jeho príbehov o prežití existuje len málo informácií o jeho osobnom živote. Podľa zdrojov zomrel v roku 1937 vo svojom dome v Southamptone vo veku 49 rokov na zápal pľúc s manželkou Annie po boku. Voda ho nechcela, ale choroba si ho počkala…
Autor: Marek Kurta
