Najväčšia školská tragédia v dejinách USA
Toto je považované za najhoršiu školskú tragédiu v amerických dejinách. Deň, keď sa jeden z najväčších zdrojov hrdosti vo východnom Texase stal najsmrteľnejším vražedným nástrojom, ktorý zanechal úzko prepojenú komunitu s desiatkami mŕtvych na pochovanie a s bolesťou, ktorá pretrváva celý život.
Škola v New Londone – symbol bohatstva
Do roku 1932 patrila škola v New Londone v okrese Rusk medzi najbohatšie vidiecke školské obvody v Spojených štátoch. Tento úspech bol výsledkom ropného boomu. Oceľová budova školy v tvare písmena E stála takmer 1 milión dolárov, pojala až 700 žiakov a mala v suteréne moderné dielne na odborný výcvik.
18. marec 1937 – osudný piatok
Piatok 18. marca 1937 sa žiaci pripravovali na medziškolské stretnutie naplánované na nasledujúci deň v Hendersone. V telocvični, ktorá bola oddelená od hlavnej budovy školy, práve prebiehalo stretnutie miestneho združenia rodičov a učiteľov (PTA).
Menej ako 15 minút pred koncom vyučovania prišlo k výbuchu, ktorý zabil približne 300 ľudí – udalosť, ktorá otriasla celým národom.
Výbuch, trosky a smrť
Výbuch rozmetal školskú budovu, strecha sa zrútila a pochovala žiakov a učiteľov pod masou tehál, ocele a betónu. Steny sa zrútili a výbuch bolo cítiť až 65 kilometrov ďaleko. Dvojtonový blok betónu bol údajne odhodený až 60 metrov od školy.
Ľudia z celého okolia utekali na miesto tragédie, aby pomohli. Rodičia, pracovníci z blízkych ropných polí, dobrovoľníci a členovia komunity zachraňovali ranených z trosiek.
Zachránení a hrdinovia
Preživší si spomínajú, že žiaci, ktorí sa dostali na strechu, skáčuvali do sietí, ktoré vyrobili robotníci z ropných polí zo svojich svetrov.
Medzi prvými novinármi na mieste bol Walter Cronkite, vtedy reportér agentúry United Press v Dallase. Vo svojej knihe A Reporter’s Life si spomína, ako ľudia holými rukami prehľadávali trosky, snažiac sa nájsť živých aj identifikovať mŕtvych.
Výbuch si vyžiadal životy:
-
68 piatakov
-
87 šiestakov
-
34 siedmakov
-
31 ôsmakov
-
11 deviatakov
-
16 desiatakov
-
23 jedenástakov
-
16 učiteľov
-
a najmenej ďalších osem osôb
Cronkite neskôr povedal:
„Nič v mojich štúdiách ani v živote ma nepripravilo na správu takéhoto rozsahu. A odvtedy som nezažil žiadny príbeh, ktorý by sa tejto tragédii vyrovnal.“
Svedectvá preživších
Charles Henry Erikson
„Stáli sme oproti škole, keď došlo k výbuchu. Videli sme, ako sa budova nadvihla z podložia, potom sa rozšírila do strán a zrútila. Okolo nás padali tehly a časti budovy, ale nič nás nezasiahlo.“
Jimmie Robinson
Bol tretiak, jeho sestra Elsie piatačka.
„Všetky deti v susednej triede zomreli, pretože na ne spadla stena. Moja sestra zostala pri vedomí, ale ja som bol úplne zasypaný, videli mi len ruky. Vykopala ma spod trosiek a zostala pri mne, kým ma nezobrali do nákladiaku smerujúceho do nemocnice v Overtone.“
O.J. Reed
Bol medzi záchranármi. V liste svojmu synovi napísal:
„Jeden chlapec jasne povedal: ‘Buďte opatrní, môj život závisí od toho, ako to odtiahnete.’ Keď odsunuli trosky, chlapec stál v rohu úplne bez zranení. Bol tam desať hodín a ani raz nevolal o pomoc – nechcel, aby mu pomáhali na úkor iných.“
Howard Coleman
Dobrovoľník zo záchranného tímu:
„Videli sme tvrdých ropných robotníkov plakať, no stále holými rukami odstraňovali trosky. Mnohí hľadali vlastné deti. Pýtali sa: ‘Nevideli ste môjho malého Johnnyho alebo Susie?’ Telá bolo možné identifikovať iba podľa oblečenia.“
Nelma Cummins Martinez
Mala 6 rokov, prišla o sestru a dvoch bratrancov.
„Časti tiel ležali tam, kde ich výbuch odhodil. Boli tam rady tiel, niektoré prikryté, iné nie. Všade boli hysterickí rodičia a preživší.“
Okamžitá reakcia
Do hodiny dorazili Texas Rangers, štátna diaľničná hliadka a bola vyhlásená stanné právo v okruhu 8 kilometrov, ktoré trvalo do 22. marca 1937.
Pomáhali aj:
-
Skauti, Americká légia, Červený kríž, Armáda spásy
-
Pracovníci ropných spoločností, železníc a dobrovoľníci
-
Nemocnice z Tyleru, Nacogdochesu, Wichita Falls, Shreveportu, Baylor a Scottish Rite
-
25 balzamovačov z Texaskej asociácie pohrebníctiev
Záchranné práce trvali celú noc – v búrke, pod reflektormi. Do 17 hodín boli všetky obete a trosky odstránené.
Príčina výbuchu
Vyšetrovanie ukázalo, že sa v suteréne hromadil bez zápachu unikajúci plyn. Výbuch nastal, keď učiteľ dielne zapol brúsku, čo zapálilo nahromadený plyn.
A prečo unikol plyn? Škola od januára 1937 využívala zvyškový plyn z ropnej spoločnosti Parade Gasoline, aby ušetrila 300 dolárov mesačne. Používanie tzv. „zeleného“ plynu bolo bežné a nepovažovalo sa za nebezpečné.
Nikto zo školských predstaviteľov nebol obvinený. Superintendent, ktorý pri výbuchu prišiel o dieťa, bol však verejne donútený odstúpiť. Viac ako 70 žalôb bolo zamietnutých pre nedostatok dôkazov.
Plyn bol bezfarebný a bez zápachu, takže nik netušil, že uniká – hoci niektorí hlásili slzenie očí a závraty.
Vďaka tejto tragédii sa dnes do všetkých plynov pridáva charakteristický „vajcový“ zápach, aby sa únik dal odhaliť.
Posledná lekcia na tabuli
Medzi troskami sa našla tabuľa s vetou učiteľa: „Ropa a zemný plyn sú najväčším nerastným bohatstvom východného Texasu. Bez nich by táto škola neexistovala a my by sme tu nemali svoje hodiny.“
Pamätník obetiam
V roku 1939 bol na mieste tragédie postavený 32 stôp vysoký (9,75 m) pamätník – kenotaf na diaľnici č. 42. Je z texaskej žuly a znázorňuje 12 postáv v životnej veľkosti – deti prichádzajúce do školy, prinášajúce darčeky a odovzdávajúce úlohy dvom učiteľkám.
Autor: Marek Kurta
