Nie každý, kto sa dostal do kalendára svätých, mal vždy svätožiaru nad hlavou. Niektorí z nich boli skôr majstri hriechu, než príkladní veriaci. A predsa — dnes im cirkev stavia chrámy. Spoznaj tých najhriešnejších zo svätých!
Svätý Augustín – intímny závislák, ktorý si dal načas
Dnes je jedným z najväčších cirkevných učiteľov, no v mladosti bol skôr filozof rozkoše než viery. Augustín mal dieťa „na divoko“, žil s konkubínou a s Bohom komunikoval asi takto: „Pane, urob ma cudným – ale ešte nie teraz.“ Ako sám spomínal, oddával sa životu plnému zhýralosti a rozpustenosti.
Nie div, že jeho mama sv. Monika mala čo robiť. Navyše, stihol sa pridať k sekte manichejcov, ktorých Cirkev považovala za heretikov. Našťastie, včas sa spamätal – a odvtedy už nikto nespochybnil jeho svätosť (to sa ani nesmie).
Svätá Oľga Kyjevská – vrahyňa v mene spravodlivosti
Olga si po smrti manžela povedala: „Oko za oko? Nie, celé mesto za jedného!“ Iskorosteň (dnešný Korosteň) zaplatil krvavú daň — vypaľovanie, upaľovanie, pochovávanie ľudí zaživa. Odhadom poslala na onen svet 5 000 ľudí.
No po krste z nej bola iná žena. Stala sa misionárkou pravoslávia na Rusi, stavala kostoly a konvertovala, koho stihla. Východné kresťanstvo jej za to udelilo titul „Rovná apoštolom“. Pomsta očividne nevylučuje svätosť. Dôležitá informácia napríklad pre Liama Neesona.
Svätá Fabiola – bigamistka z Ríma
Bola z bohatej rodiny a vydala sa za chýrneho sukničkára. Tak chýrneho, že podľa svätého Hieronyma „ani prostitútka, ani otrokyňa sa mu nemohla vyrovnať “. Fabiola to po čase vzdala. Rozvod? Zakázaný Rímom aj Kristom. No ona sa aj tak vydala druhýkrát – a to bol už v očiach Cirkvi vážny problém.
Bigamia znamenala vylúčenie zo sviatostí. Navyše ako aristokratka spôsobila spoločenský škandál. Tu však Fabiole spadla pomoc z neba. Obaja jej muži, legálny aj nelegálny, sa rýchlo pobrali na druhý svet, a ona sa stala (dvojnásobnou?) vdovou. Vtedy sa začala verejne kajať. Robila to však tak oddane, že jej neskoršie svätorečenie už nikto nespochybňoval.
Svätá Mária Egyptská – prostitútka z Alexandrie
Vo veku 12 rokov ušla z domu a v Alexandrii vymenila cudnosť za rozkoš. Podľa vlastných slov „nie je hriech, ktorému by som mladých mužov nenaučila“. A čo je najzaujímavejšie – nerobila to pre peniaze. Len tak, z vášne, čiže žiadna prostitúcia, len moderný život v nemoderných dobách.
Po „sedemnástich rokoch šialenstva“ zažila duchovný zlom a utiahla sa do púšte, kde žila 47 rokov v odriekaní. Dnes je patrónkou kajúcnikov… a, nikto sa asi nečuduje, hercov.
Svätý Dismas – ukrižovaný zlodej
Dismas bol obyčajný kriminálnik. Ukradni, uteč, buď chytený – a nakoniec skončil na kríži vedľa Ježiša. Rozdiel? Na rozdiel od druhého zločinca sa v poslednej chvíli obrátil: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“
Ježiš mu odpovedal: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ A tak sa Dismas stal prvým „expres svätým“ – len s pár vetami kajúcnosti.
Blahoslavený Bartolo Longo – bývalý satanista
Syn nábožných rodičov, no ako študent v Neapole sa zbláznil do okultizmu. Organizoval spiritistické seansy, prešiel „satanistickým noviciátom“, slúžil čierne omše. V tranze údajne prehováral so zlými duchmi – alebo démonmi vydávajúcich sa za filozofov.
Neskôr si uvedomil, že hrá veľmi nebezpečnú hru. Vrátil sa k viere, vstúpil do dominikánskeho tretieho rádu, a zvyšok života zasvätil ružencu a záchrane duší. Dnes je blahoslavený – a dôkaz, že z pekla sa dá vrátiť aj legálne.
Záver?
Cirkev má dlhú pamäť – ale aj veľké srdce. Mnohí, čo začali ako hriešnici, skončili ako svätci. A naopak… ale to je už iný príbeh.
Autor: Marek Kurta
