Ako Julius Caesar predĺžil rok, zmiatol Rimanov a prepísal dejiny kalendára (doslova aj obrazne)
Rok, ktorý nechcel skončiť
Predstav si, že je jeseň, ty si unavený z celého roka, a niekto ti povie: „Ešte 90 dní navyše!“ Nie ako dovolenka, ale navyše do tohto istého roka. Presne to sa stalo Rimanom v roku 46 pred Kristom, keď im Julius Caesar daroval ten najpodivnejší darček – rok dlhý ako večnosť. Trval 445 dní a právom si vyslúžil prezývku „Rok zmätku“ (Annus Confusionis).
Prečo si Caesar povedal: „Tento rok ešte neskončil!“
V starom Ríme panoval kalendárny chaos. Kňazi, ktorí mali na starosti pridávanie prestupných mesiacov, to často robili podľa vlastnej nálady (alebo úplatkov). Výsledok? Kalendár sa začal rozchádzať so slnkom ako opitý senátor s realitou.
Julius Caesar, ktorý okrem vojnových ťažení rád upratoval aj v administratíve, priviedol do Ríma egyptského astronóma Sosigena, aby dal veci do poriadku. A výsledok? Juliánsky kalendár, ktorý mal pozostával z jedenástich mesiacov s 30 a 31 dňami a jedného 28-dňového mesiaca, celkom 365 dní.
Ale aby všetko sedelo so skutočným slnečným rokom, musel sa ten predošlý neporiadok najprv vyrovnať. A tak Caesar rozhodol: „Tento rok bude mať extra dva mesiace navyše. Lebo môžem.“
Dva mesiace len tak, z ničoho nič
Nie, Caesar si nevymyslel „mesiacus Julius extra“ a „mesiacus bonus bonus“. Tie dodatočné mesiace boli vložené medzi november a december, čo muselo byť pre Rimanov extrémne mätúce. Predstav si účet za nájom alebo dane v takomto „dlhohrajúcom“ roku. Rimania pravdepodobne len neveriacky gúľali očami, koľko týždňov už ten rok trvá.
Ako sa cítili Rimania?
Mnohí z nich si pravdepodobne kládli otázku: „Kedy sa to konečne skončí?“
Kalendár, ktorý bol doteraz zbraňou na manipuláciu politiky, sa stal nástrojom astronomického poriadku a duševného chaosu. Riman, ktorý prežil celý rok 46 pred Kristom, mal reálne o 80 dní viac práce, daní, hádok a vinohradníckych sezón.
Rekord, ktorý nikto nechce prekonať
Rok 46 pred Kristom sa navždy zapísal do dejín ako najdlhší rok v histórii ľudstva. A hoci si za to Caesar zaslúžil kalendár pomenovaný po sebe, Rimania by mu možno radšej poslali pohľadnicu s textom:
„Ďakujeme, ale už NIKDY viac.“
Ale teraz vážne
Hoci to znie ako historický vtip, Caesarova kalendárna reforma mala obrovský význam. Tým, že zaviedol Juliánsky kalendár, ukončil stáročia trvajúci chaos, v ktorom mesiace poskakovali sem a tam a sviatky prichádzali úplne mimo sezón. Reforma zabezpečila, že kalendár sa zosúladil s astronomickým rokom, teda s reálnym pohybom Zeme okolo Slnka. Vďaka tomu sa po prvýkrát v dejinách čas stal spoľahlivým nástrojom plánovania, či už išlo o poľnohospodárske práce, obchod, štátne správy alebo náboženské sviatky.
Juliánsky kalendár bol taký úspešný, že sa používal v Európe vyše 1600 rokov – až kým ho v 16. storočí nenahradil Gregoriánsky kalendár, ktorý používame dodnes. Takže áno, rok 46 pred Kristom síce trval večnosť, ale dal svetu poriadok v čase, ktorý pretrval tisícročia. Caesar teda síce natiahol rok, ale zároveň získal večnosť v histórii.
Malá lekcia na záver
Keď sa ti bude zdať, že sa január vlečie, alebo že je piatok trinásteho už tretíkrát za dva mesiace… spomeň si na rok 46 pred Kristom.
445 dní. Bez televízie. Bez kávovaru. Bez výplaty navyše. A zrazu tvoj deň nebude až taký zlý.
Autor: Marek Kurta
