Zabudnite na Elona Muska a Jeffa Bezosa. Ak by Mansa Musa, vládca malijskej ríše v 14. storočí, žil dnes, ich majetky by sa vedľa jeho zdali ako drobné na zmrzlinu. Tento africký kráľ bol taký bohatý, že jeho zlaté extravagancie doslova rozvrátili ekonomiky celých regiónov. Doslova.
Mansa Musa nastúpil na trón v roku 1312 po tom, čo jeho predchodca zmizol počas neúspešnej plavby za hranice známeho sveta. Našťastie pre ríšu Mali, Musa sa radšej sústredil na budovanie ríše, nie na prieskum Atlantiku. Pod jeho vládou sa Mali rozrástlo na obrovské územie v šírke 5000 kilometrov od dnešnej Burkiny Faso, Pobrežia Slonoviny, Gambie, Guiney, Guinei-Bissau, Mali, Mauretánie, Nigeru až po Senegal a kontrolovalo viac ako polovicu svetového zlata.
Karavána, ktorá rozbila ekonomiky
Po nástupe k moci Musa upevnil bohatstvo svojho kráľovstva využitím prírodných zdrojov, ako je slonovina, soľ a zlato. V roku 1324 sa Mansa Musa rozhodol pre púť do Mekky. Ale nešiel sám. Jeho sprievod zahŕňal neuveriteľných 60 000 ľudí, vrátane vojakov, zabávačov, celého jeho kráľovského dvora, stovky tiav naložených zlatom (každá niesla cca 150 kg zlata) a dokonca 12 000 otrokov, ktorí boli oblečení v najjemnejšom perzskom hodvábe. A títo všetci šli na cestu, ktorá merala 7500 kilometrov!
Keď Musa prechádzal Egyptom, rozhodol sa prejaviť svoju štedrosť. Začal rozdávať zlato na počkanie, čo v konečnom dôsledku spôsobilo pokles hodnoty tohto vzácneho kovu na 12 rokov. Len si to predstavte – jeho charita rozvrátila celú ekonomiku Blízkeho východu. V dnešných číslach púť Mansa Musa tiež viedla k celkovým ekonomickým stratám vo výške viac ako 1 miliarde EUR na dnešné peniaze, pretože jeho karavána spôsobila znehodnotenie zlata kamkoľvek sa dostala.
Zlaté mestá a mešity
Po návrate domov nešetril ani na výstavbe. Hovorí sa, že každý piatok postavil novú mešitu – či je to pravda alebo legenda, jedno je isté: Mansa Musa zmenil mestá ako Timbuktu na centrá vzdelania a kultúry. Jeho hlavné mesto prilákalo množstvo cestovateľov zvedavých na bohatého kráľa Mali. No a aby toho nebolo málo, za vybudovanie slávnej Djinguereberovej mešity Mansa Musa údajne zaplatil architektovi 200 kíl zlata, čo je dnes viac ako 8 miliónov dolárov. Nie zlý zamestnávateľ, veru.
Bohatstvo, ktoré sa nedá ani predstaviť
Ekonomickí historici sa dodnes hádajú, aké obrovské bolo bohatstvo Mansa Musu. Niektorí tvrdia, že jeho majetok by dnes mohol dosahovať 400 miliárd dolárov. Iní jednoducho rezignovali a nazývajú ho „nepochopiteľným“. Ako výstižne povedal historik Rudolph Ware: „Predstavte si všetko zlato, ktoré by mohol vlastniť človek, a zdvojnásobte to.“
Aj po stáročiach zostáva Mansa Musa neprekonateľným rekordérom bohatstva, symbolom zlatého veku Afriky a dôkazom, že s dostatkom zlata môžete doslova poslať ekonomiky do kolien. Jeho príbeh je nielen o peniazoch, ale aj o kultúre, vzdelaní a vplyve, ktorý presahuje hranice času.
Autor: Marek Kurta
