Rok 2024 môžeme označiť pre politiku ako turbulentný. Pády, rozpady a konflikty sprevádzali našu politickú scénu po celé mesiace tohto roka.
Nový prezident z vôle menšieho zla odštartoval ďalšie politické udalosti. Upokojeniu situácie nepomohol ani atentát na Roberta Fica a ani vlažné sľuby liberálov, ktorí ani nedodržali sto dní neútočenia. Slovensko sa rozdelilo ešte viac. V spleti problémov, ktorými sa po Matovičovom plienení nikto nechcel zaoberať, médiami pretekali správy, ktoré zatlačovali vážne problémy do úzadia – a tak sa niekoľko mesiacov trápne riešil semafor, ktorý v lete bezkonkurenčne vystriedali medvede.
A pozornosť sa upriamovala ďalej na malichernosti – tancujúca Šimečkova priateľka ovládla internet a prebehla všetky liberálne podcasty, kým v pozadí doznievali zákony o odstrele medveďov.
PS zvolilo taktiku pokojného bojovníka a tento rok to hrajú na rozhodných politikov, ktorí v tolerancii a slušnosti dosiahnu svetový mier. Apropó, keď nebolo o čom písať, ešte vždy tu boli náhodné generátory slov ako Ukrajina, agresor, Rusko a Fico. A tie sa prepierali v každom článku Denníka N, Sme, či Aktuality. Sk.
A keď sme si už mysleli, že nejako v tomto marazme depresie, nenávisti a s nálepkou rusofilov ,doklepeme rok 2024, vynoril sa nový trend – vydieranie. Nevieme, odkiaľ prišiel, ani kto je autor, ale ukázalo sa, že takýmto spôsobom sa účinne dá zablokovať aj parlament.
Samuel Migaľ v pondelok v slabej chvíli, kedy sa mu zrejme ozvalo svedomie, napísal, že už nebude robiť problémy, ale v stredu zablokoval rokovania – najvyššiemu sa totiž neodporuje. Avšak ani Migaľove bizarné športové aktivity nestačili na to, aby bol hviezdou internetu – tou sa stal Rudolf Huliak.
Ten až obdivuhodne – a hlavne dobrovoľne, cestuje po Slovensku, aby pozbieral všetky hejty, ktoré kedy ľudská hlava vymyslela. Jeho pôvodný úmysel sa vsiakol do pomlčky medzi SNS a Národnou koalíciou. Diplomacia zlyhala a všetko ostalo na bode mrazu. A tiež hady okolo, zdanlivo nenápadné, ale usilovne zvíjajúce sa okolo osôb, z ktorých sa dá niečo vyžmýkať, nachádzali a strácali morálne kompasy v súlade s konverzným kurzom amerického dolára.
Na novely zákonov, návrhy a pozmeňováky začal sadať prach, kým osobné spory živili liberálne denníčky a PS je na koni – možno iba na drevenej atrape hobbyhorsingu, ale vezú sa.
Ako z toho von – všetci sa spoliehajú na Roberta Fica – veď on niečo vymyslí. Prečo sa ale vzdávame vlastnej zodpovednosti za chod štátu? Premiér nemá neobmedzené schopnosti, nevie chodiť po vode a ani neotvorí Huliakovcom more, aby mohli odísť.
My všetci sa musíme uzdraviť. Výjsť zo škatule, kde je bezpečne a dobrý wifi signál. My všetci musíme prijať fakt, že sme s rozumom volili.
Ak sú politici rozhodení, my, národ musíme byť kľudní.
Nechajme ich, nech sa usporiadajú medzi sebou, nechcime krv a býčiu arénu. Prestaňme živiť nenávistnými video odkazmi internet a prestaňme vypisovať hnusné komentáre. To je jediná cesta, ako sa vyliečime. Potrebujeme sa uzdraviť spoločne. Iba tak dokážeme udržať Slovensko vcelku ako krajinu, ktorá je schopná odolať nástrahám zvonku, ktoré nás čoskoro čakajú.
