V dňoch od 20. októbra do 25. októbra 2025 sa konal už desiaty ročník Medzinárodnej historickej školy. Každý z ročníkov sa koná vždy v inom meste a v inej univerzite a to práve kvôli tomu, aby účastníci mohli spoznávať čo najviac krás Ruska.
Tento rok sa desiaty ročník konal v hlavnom meste Nalcik v Kabardsko-balkarskej republike. Názov hlavného mesta Nalcik znamená v kabardcine „podkovička“, a tá sa nachádza aj v samotnom erbe mesta Nalcik.
Na desiatom ročníku sa zúčastnilo približne 150 účastníkov z rôznych krajín, národností, kultúr a vierovyznania. Počas celého pobytu sa každý z nás delil s tými svojimi a spoznával niečo nové, cudzie a nepoznané. Súčasťou spoznávania sa s ostatnými účastníkmi, s ktorými sme sa delili nielen so svojou kultúrou či znalosťami nadobudnutými počas štúdia a života, bolo aj spoznávanie kultúry, histórie a tradícií samotného hlavného mesta Nalcik a celej Kabardsko-balkarskej republike. Program organizátorov bol samozrejme detailne pripravený a prispôsobený účastníkom tak, aby bol každý čo najviac spokojný.
Pri vypĺňaní prihlášok sme o sebe napísali základné informácie, ako napríklad čo študujeme, aké máme záujmy a do akej skupiny by sme chceli patriť. Na výber bolo 5 skupín “História veľkej vlasteneckej vojny”, “Ekonomické reformy v Rusku”, “Dejiny umenia a kultúry”, “Antropológia každodenného života” a “Digitálne technológie v historickom výskume”. Na základe nami poskytnutých informácií v prihláške nás potom mohli organizátori prideliť do skupiny, ktorá je nám najbližšia. V každej zo skupín bolo 30 účastníkov.
Denne sme mali 3 lekcie, na ktoré boli pozvaní rôzni profesori, znalci a odborníci, ktorí sa s nami delili o svoje znalosti a snažili sa v skratke vysvetliť problematiku istej témy. Po skončení lekcií sme dostali projektové zadanie, ktoré sme vypracovávali v miniskupinách. Cieľom zadania bolo vymyslieť projekt, ktorý je možné aj zrealizovať. Obrovskou motiváciou bolo, že najlepší projekt dostal dotáciu vo výške 5.000 eur na jeho realizáciu.
Okrem lekcií a prác nad projektami sme samozrejme mali aj dostatok času a priestoru na rôzne exkurzie po meste zamerané na bližšie spoznávanie tam žijúcich ľudí a uvidieť ich kultúru vlastnými očami. Po skončení oficiálneho programu sme trávili ešte čas s miestnymi ľuďmi, ktorí nás učili ich národný tanec či základné slovíčka, a zasa my sme sa s nimi delili o tie naše, slovenské. Robili sme si vlastnú diskotéku v priestoroch, ktoré nám poskytli oni a keďže záujem ľudí bol veľký, večerné hodiny sme trávili v blízkej komunite týchto ľudí. Ak sme prišli do reštaurácie, miestni ľudia nás s radosťou vítali a boli pripravení a ochotní nás kedykoľvek prijať na návštevu. So záujmom sa pýtali odkiaľ sme a bez predsudkov s nami komunikovali.
Počas exkurzií sme mali možnosť vidieť aj krásy tunajšej prírody – nádherné prírodné jazerá, rieky a taktiež vodopády. Pri pohľade na kopce hôr sme mohli vidieť ako sa pasú kone a niektoré boli dokonca aj divoké. Pri tomto všetkom mal človek pocit, že zastal čas. Ten čistý vzduch a prekrásne prostredie nás prevádzali počas celého pobytu.
Organizátorom sa podarilo vybaviť pre nás aj exkurziu na vrch Elbrus. Výstup do výš
ky 3888 metrov nad morom. Po ceste na Elbrus sme mali príležitosť uvidieť krásu kaukazských hôr, opäť vidieť stáda koní, ktoré sa pásli na horách. Zaujímavosťou je, že tunajší obyvatelia stále zostávajú verní tradíciám. Keďže chov koní je taktiež jednou z ich zachovaných tradícií, do dnešného dňa na danom území využívajú konské záprahy, čo ma niekedy viedlo k pocitu, že sa nachádzam na divokom západe, kde sa pohybujú kovboji so stádom koní.
Čo sa týka obchodov, tak pre porovnanie so Slovenskom boli dokonca aj v malej dedinke potraviny so zmiešaným tovarom otvorené do 23.00 hodiny.
No a na záver? Všetko nám bolo uhradené – od leteniek spolu s batožinou až po rôzne exkurzie. Hneď po prílete nás privítali na letisku dobrovoľníci, ktorí nás nasmerovali na transfer a ten nás dopravil až na miesto, kde sme boli ubytovaní.
