Vláda SR sa podľa predstaviteľov odborárskej obce rozhodla ísť cestou direktívnych rozhodnutí bez akýchkoľvek konštruktívnych rozhovorov. Aj to je jedna z príčin narastajúceho celospoločenského napätia. Nielen o tom sme sa rozprávali s prezidentom Konfederácie odborových zväzov SR Mariánom Magdoškom.
Pred niekoľkými týždňami prišla vláda SR s návrhom budúcoročného štátneho rozpočtu. Aká bola Vaša prvá reakcia?
Pred niekoľkými týždňami prišla vláda SR s návrhom budúcoročného štátneho rozpočtu. Aká bola Vaša prvá reakcia?
Je potrebné povedať, že rozpočet sme dostali k dispozícií cca jeden deň pred zasadnutím mimoriadnej tripartity na túto tému. Okamžite sme hľadali položku v rozpočte, ktorá by sa týkala valorizácie platov v štátnej a verejnej správe. Očakávali sme, že sa vo všeobecnej pokladničnej správe nájde aspoň nejaký balík finančných prostriedkov, ktorý by sa rovnal inflácii, prípadne by reagoval aj na avizované zdražovanie cien energií. Tieto očakávania boli postavené aj na prísľuboch vlády z minulého roka, kedy bola nulová valorizácia, že pre budúci rok bude valorizácia aspoň vo výške inflácie. Z nedodržania tohto prísľubu sme zostali veľmi sklamaní. Zamestnanci verejnej a štátnej správy si doslova „oddreli“ celú koronakrízu a teraz si podľa vlády nezaslúžia žiadnu valorizáciu platov. Hovorím o lekároch v prvej línii, o učiteľoch, ktorí sa vo veľmi sťažených podmienkach venovali žiakom, o políciiči armáde, ktorá pomáhala pri celoplošnom testovaní a dnes aj pri očkovaní. Nesmieme zabudnúť ani na ďalších zamestnancov, ktorí logisticky zabezpečovali všetky zložky nasadené v prvej línii. Skutočne sme z rozhodnutia vlády zostali veľmi ale veľmi sklamaní. A ako sa hovorí korunku tomu celému nasadil minister financií, ktorý nás vydieral tým, že ak presvedčíme jeho koaličných partnerov aby schválili tri novely zákonov tak budú aj peniaze na valorizáciu platov, to sme samozrejme odmietli vydierať sa nenecháme.
Dlhodobým problémom verejnej správy je nízke platové ohodnotenie. Ako sa pozeráte na aktivity vládnej koalície v súvislosti s reformou zákona o štátnej službe?
Je veľmi smutné, že v súvislosti s novelou zákona o štátnej službe vláda prikročila k tej najzbytočnejšej novele, aká mohla v týchto časoch uzrieť svetlo sveta. Cieľom tejto novely je odvolávať nepohodlných nadriadených úradníkov, ako aj nadriadených policajtov bez uvedenia dôvodu. Už doterajšia právna úprava umožňuje odvolávať nadriadených úradníkov, avšak to by museli vedúci činitelia týmto zákonom aj rozumieť a vedieť ich aplikovať v praxi. Je určite na škodu veci, že absolútne neriešime platovú otázku, pretože zamestnanci vo verejnej, ale aj v štátnej službe sa v tých najnižších platových triedach už prepadli pod minimálnu mzdu, čo je pre nás absolútne neprijateľné. V najnižších platových triedach sú rôzne odbornosti, no nakoniec, bez ohľadu na odbornosť a náročnosť pracovnej činnosti, všetky tieto platové triedy dostanú rovnakú mzdu, keď im štát dorovnáva platovú triedu do minimálnej mzdy. Tak sa môže napríklad stať, že mzdová účtovníčka z tretej platovej triedy má rovnakú mzdu ako nízko kvalifikovaný pracovník prvej platovej triedy vykonávajúci jednoduchú pracovnú činnosť. S týmto stavom absolútne nie sme spokojní, avšak našu vládu tento problém zjavne nevyrušuje, ich zaujíma len to, ako odvolať nepohodlných ľudí. Pri tejto príležitosti musím podotknúť, že rast platov je v súčasnosti nevyhnutne potrebný ako soľ, lebo sme sa prepadli v parite kúpnej sily na posledné miesto v rámci krajín EÚ. Za rovnakú mzdu si tak slovenský pracovník kúpi najmenej tovaru v porovnaní s jeho kolegamiz iných krajín EÚ. Toto je veľmi zlé vysvedčenie pre vládu, na ich mieste by som sa hanbil ukazovať na verejnosti.
Platy zdravotníckych pracovníkov v okolitých krajinách aj v týchto náročných pandemických časoch stúpajú. Prečo sa podľa Vás Slovensko nevybralo podobnou cestou?
Aj keď to nie je celkom otázka na nás, súhlasím, že platy zdravotníkov ale nielen zdravotníkov aj v ostatných povolaniach by mali stúpať, aby nám odborníci neodchádzali do zahraničia, kam sa často uberajú nielen za vyššími platmi, ale aj za lepším pracovným prostredím. Treba podotknúť, že to, žiaľ, nie je len otázka zdravotných pracovníkov, odchádzajú nám aj predstavitelia ďalších profesií, ako z IT a mnohých ďalších, všetci sa nedajú vymenovať. Vláda sa nemôže dookola vyhovárať na covid krízu a ospravedlňovať tým svoj nezáujem o platy zamestnancov. Práve svojou nečinnosťou doslova umožňuje odchod kvalifikovaných slovenských pracovníkov, o ktorých je všade, u našich susedov, ako aj ďalších krajinách, obrovský záujem.
Medzi aktuálne problémy patria aj otázky okolo nových reforiem, či už je to reforma súdnej mapy, školská reforma alebo reforma nemocníc. Aký je postoj KOZ SR v tomto smere?
Konfederáciu odborových zväzov SR tvorí 25 zväzov a práve v spomínaných rezortoch máme veľmi dobré a silné zväzy, či už je reč Odborovom zväze justície SR, Odborovom zväze pracovníkov vedy a školstva na Slovensku alebo o Slovenskom odborovom zväze zdravotníctva a sociálnych služieb. V rámci medzirezortného pripomienkového konania zastupujeme tieto zväzy a tlmočíme vláde ich stanoviská k reformám. Spomínané členské odborové zväzy sa jednoznačne stavajú proti takto predloženým reformám, ako ich prekladajú súčasní ministri. Vo všeobecnosti súhlasíme s potrebou prijímania reforiem, avšak tie nemožno prijímať takým arogantným spôsobom, akým to robí táto vláda. Takéto dôležité reformy sa nemôžu robiť bez konštruktívneho sociálneho dialógu, pretože sú dopredu odsúdené na neúspech, zamestnanci a ani verejnosť ich jednoducho neprijmú.
V stredu 27.októbra 2021 KOZ SR zorganizovala protestné zhromaždenie pre Úradom vlády SR. S akými ohlasmi ste sa stretli, najmä od predstaviteľov koalície?
Vo všeobecnosti sa žiadnej vláde nepáči, keď proti nej protestujú zamestnanci na námestí. My si však robíme len svoju odborársku politiku. Upozorňovali sme vládu, že ak nedôjde k dohode za rokovacím stolom o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa, zorganizujeme protestné zhromaždenie na podporu kolektívnych vyjednávačov týchto kolektívnych zmlúv. Žiaľ, doteraz, z nepochopiteľných príčin, nedošlo k dohode. Preto predpokladám, že ak vláda neuvoľní finančné prostriedky na valorizáciu platov, budú sa takéto zhromaždenia určite stupňovať, pretože nespokojnosť zamestnancov štátu je obrovská. Bez toho, aby som niekoho urazil, musím skonštatovať, že v súčasnosti môžeme drvivú väčšinu zamestnancov na Slovensku považovať za veľmi chudobných. No musím ešte zdôrazniť, že to nie je len valorizácia platov zamestnancov vo verejnej správe, z každej strany sa na nás valia informácie o rekordnej inflácii a takisto rekordnom raste cien energií za posledné roky, mnoho rodín sa prepadne do pásma chudoby, rozhodnutia ktoré vláda prijíma, ale aj neprijíma čoraz viac zaťažujú peňaženky zamestnancov a ak to bude takto pokračovať ďalej, že príjmy zamestnancov budú stagnovať, ale budú rásť len ich výdavky tak sa obávam, že Slovensko čakajú veľké sociálne nepokoje.
Otázka na záver: Ako hodnotíte sociálny dialóg so súčasnou vládou?
Určite viete, že sme v určitom čase aj opustili rokovanie tripartity a na úrovni tripartity bol prerušený sociálny dialóg. Sociálny dialóg s touto vládou považujem za viac-menej formálny a už vôbec nie za konštruktívny. Môžeme mať pripomienky alebo návrhy, vláda aj tak urobí po svojom. Často sa musíme domáhať mimoriadnych rokovaní tripartity, keďže sa vláda mylne domnieva, že ak ide nejaký materiál v skrátenom legislatívnom konaní, že tam nie je potrebné jeho prerokovanie so sociálnymi partnermi. To je veľký omyl, pretože aj takéto zákony je potrebné prerokovať. Viackrát sme avizovali, že máme pochopenie pre mimoriadne rýchle legislatívne zmeny, ak sú potrebné, a sme pripravení kedykoľvek takúto legislatívu prerokovať. Žiaľ, je úplne bežné, že bez akéhokoľvek sociálneho dialógu ide zákon do NR SR a potom musíme podnikať rôzne kroky, ako napríklad žiadať prezidentku o vrátenie zákona, či dokonca sa obrátiť aj na Ústavný súd SR. Verím, že vláda dostane rozum a uvedomí si, že celý legislatívny proces, čo by aj občania vnímali úplne inak, by mal byť predmetom riadneho sociálneho dialógu, ako je to vo vyspelých krajinách EÚ, pretože aj odkaz z Lisabonského summitu lídrov európskych je posilňovať sociálny dialóg, ale naši politici majú dve tváre jednu v Bruseli, kde sú za pekných a prídu domov a všetko je úplne ináč.
Zhováral sa: Matej Mindár
