Podpredseda Smeru-SD a poslanec Národnej rady SR Ľuboš Blaha v rozhovore rozpráva aj o tom, ako je mediálny tlak ďalšou zložkou moci, ktorá sa podceňuje, či o potrebe pragmatickej zahraničnej politiky, akú robia v súčasnosti Maďari pod vedením Viktora Orbána.

Začal by som témou petície za referendum. V akom štádiu je teraz petícia, koľko podpisov je zatiaľ nazbieraných? Samozrejme by ma zaujímala aj taká otázka, či to nemôže dopadnúť ako s prvou petíciou, že referendum opäť zmarí prezidentka Čaputová.

Čo sa týka petície za referendum, my sme v prvom rade veľmi radi, že napriek tomu, že je letné obdobie, tak sa nám podarilo zase v rekordnom čase zozbierať vyše 400-tisíc podpisov. O konkrétnom čísle budeme informovať budúci týždeň, kedy budeme odovzdávať hárky prezidentskej kancelárii. (Rozhovor bol uskutočnený 18. augusta, teda minulý týždeň – pozn. L. K.)

Je tu samozrejme veľké riziko pri prezidentke Slovenskej republiky a pri pani Čaputovej je priam národnou tradíciou, že pani Čaputová chce mariť referendá. Zmarila prvé referendum a teraz už to opäť avizuje a avizovala to aj v čase, kedy sa zbierali podpisy, čiže chcela ľudí demotivovať, aby neprispeli k referendu. Takýmto spôsobom chce zmariť aj to druhé referendum.

Ona sama však povedala, že pokiaľ by dávala na Ústavný súd, čo je forma marenia referenda, nejakej otázky, bola by to tá druhá otázka o demisii vlády. Tú prvú teda nespochybňuje ani ona. Je choré, že spochybňuje tú druhú, pretože ak ľudia nemajú právo, aby vyjadrili svoj názor na vládu, tak potom nie sme v demokracii.

A v tom prípade musí byť referendum aspoň o tej prvej otázke, o tej otázke, či vôbec môže Národná rada de facto skrátiť predčasnými voľbami funkčné obdobie, ktoré aktuálne prebieha. Toto keby ľudia rozhodli v referende a keby to prezidentka vypísala na dátum, kedy sú komunálne voľby, tak by sme vlastne mohli mať predčasné voľby už niekedy v marci. Lebo dnes je vláda absolútne rozbitá a toto môže de facto len pomôcť tomu, aby sa dokázala nejakou štábnou kultúrou rozísť.

Takže pevne veríme, že to bude úspešná politická akcia. My sme v prvom rade radi, že sa nám ako strane Smer podarilo pozbierať myslím 350-tisíc podpisov. Ja nechcem byť nezdvorilý, ale keď to porovnáte s tým, že Hlas doniesol niekoľko desiatok tisíc a ďalšie strany ešte menej… Zase na druhej strane by som ocenil Republiku, ktorá – na to, že to nie je veľká strana – doniesla 50-tisíc, čo je na jej pomery veľmi dobré číslo, no ale potom máte stranu, ktorá vedie rebríčky popularity, stranu Hlas a tá vám donesie možno desatinu toho, čo zozbieral Smer.

Tu sa ukazuje, kto je reálna opozičná strana a potom tu máte rôzne také marketingové bublinky a obávam sa, že aj tie voľby budú vyzerať úplne inak, ako dnes vyzerajú tie prieskumy. A referendum je toho asi dôkaz.

Máme tu vládnu krízu. Nemôže dopadnúť aj tak, že samotná koalícia sa dohodne na konaní predčasných volieb alebo na zmene ústavy ešte predtým, než by sa konalo referendum?

Pokiaľ by sa ten problém vyriešil bez nás, my budeme samozrejme radi. Veď pointa je, aby sme zrušili vládu, aby boli predčasné voľby a aby tu mohla byť nová vláda, ktorá nebude prinášať takýto chaos. To máte tak – to je ako win-win stratégia, ktorú možno poznáte zo sociológie. Či predčasné voľby dosiahneme tým, že sa rozbijú sami, alebo ich dosiahneme tým, že to vyvolá referendum a ľudia to povedia v referende, to je v zásade jedno. Ide o to, či dosiahneme cieľ. Takže z tohto hľadiska sú pre nás obidve alternatívy legitímne.

Lenže ja mám obavy, že táto vláda bude robiť všetko preto, aby vydržala. Veď počúvate aj tie názory niektorých predstaviteľov, že oni chcú udržiavať aj bez SaS, keby odišla, ďalej menšinovú vládu, nejako to vždy pozliepať, nejakých poslancov možno nakúpiť a takýmto spôsobom sa nejako dostať až do roku 2024. To by bola pre Slovensko katastrofa. V čase, kedy tu máme najťažšie krízy – ekonomickú, sociálnu plynovú, energetickú – tu mať nefunkčnú, nestabilnú vládu, ktorá visí na chvostíku nejakého jedného poslanca, ktorý si chce niečo nakúpiť – toto by bola katastrofa.

Ale tá možnosť tu je, oni to reálne komunikujú. Takže my musíme rátať s touto možnosťou a práve preto je ten nátlak, ktorý vytvárame pomocou referenda, veľmi dôležitý.

Smer je v súčasnosti veľmi výraznou opozičnou stranou. Ja osobne to tak vnímam, že tej opozičnej aktivity má spomedzi opozičných strán možno aj najviac. Ale možno aj preto sa objavilo to trestné stíhanie voči pánovi Ficovi a pánovi Kaliňákovi v kauze Súmrak. Ako vnímate toto obvinenie? A môžem nadviazať aj na to včerajšie podanie trestného oznámenia na Generálnej prokuratúre, kde hovoríte o tom, že je tu podozrenie na sabotáž ústavného zriadenia. Skúste sa aj k tomu vyjadriť.

To, čo dnes pácha matovičovsko-lipšicovská mafia – tak tomu hovoríme – to znamená politici a politickí nominanti, ktorí ukradli štát a ukradli bezpečnostné a justičné zložky, tak to je naozaj niečo, čo tu bolo naposledy možno v 50. rokoch. Ale možno ani tam nie, lebo v 50. rokoch tu bola aspoň nejaká štábna kultúra, že dodržiavali formálne nejaké známky zákona.

30. roky v nacistickom Nemecku. Takéto niečo, čo sa tu deje, že NAKA je zneužívaná a správa sa ako gestapo sa správalo v 30. rokoch voči opozícii. Že tu kriminalizujú lídra opozície za to, že povedal pravdu o Matovičovi a o Kiskovi a chcú mu napariť dvadsať rokov, vraj za „zločineckú skupinu“… veď to je tak absurdné, že tomu neverí hádam ani bežný čitateľ Denníka N.

Potom tu máte smrť Milana Lučanského. V ktorej krajine zomrie jeden významný generál, policajný vyšetrovateľ vo väzbe, pričom je politicky činný a tým pádom aktuálna moc má záujem sa ho zbaviť? A on zomrie vo väzbe a tu sa tvárime, že sa nič nedeje! Toto keby sa stalo v Rusku, tak tu vybľakuje aj Zuzana Čaputová od rána do večera. Lebo najväčšiu starosť mala o Navaľného, keď mu nedoniesli do väzenia raňajky. Ale v prípade Milana Lučanského čušala ako voš pod chrastou.

To isté platí o Ľubomírovi Krivočenkovi, ktorý takisto zomrel vo väzbe. De facto sa udusil, nebola mu poskytnutá zdravotná pomoc, ktorá bola k dispozícii. Vtedy boli pľúcne ventilácie k dispozícii. Ministerka spravodlivosti, pani Kolíková klamala, že také niečo nebolo k dispozícii.

Čiže tých prípadov je viacej. My narážame najmä na konanie pána Hamrana a čurillovcov, takzvaných elitných vyšetrovateľov, ktorí úplne preukázateľne zneužívali svoju právomoc, sú obvinení. Vieme dobre, aké aktivity tu majú Lipšic a jeho podriadení na špeciálnej prokuratúre. Akým spôsobom zneužívajú inštitút tzv. kajúcnika. Tu máte univerzálnych udavačov ako je Makó alebo Slobodník, ktorí si navymýšľali nezmysly a vďaka tomu dnes nečelia obvineniam, ktorým by čelili a nie takým trestom, akým by čelili. Tak si povymýšľali, čo len chceli na predstaviteľov opozície a vláda tak získala nástroj, ako sa zbavovať opozície.

To je úplne zjavná snaha vládnej moci zbaviť sa opozície, zbaviť sa nepohodlných ľudí a opätovne získať moc. Pokiaľ takto bude postupovať každá vláda, ktorá vzíde z volieb, tak bude na Slovensku chaos od rána do večera.

Zoberte si – je nejaký problém dosadiť si na špeciálneho prokurátora „nášho človeka“, povedzme Roba Kaliňáka, keď vyhráme voľby? Na všetky tieto zložky dostaneme svojich ľudí a potom budeme hovoriť to isté, čo hovoria o nás, my o nich. „Vy ste organizovaná zločinecká skupina, pretože, pán Matovič, vy ste vyberali svojich kandidátov či už na policajného prezidenta, či už na špeciálneho prokurátora“ a podobne. „Vy ste sa spolu s Lipšicom, Hamranom, Mikulcom a ďalšími koordinovali, veď Hamran bol na stretnutí u vás aj s pánom Hegerom, hovorili ste o týchto veciach.“ Čiže jasná koordinácia, mafiánska skupina, dostanete 20 rokov. To takto budeme fungovať na Slovensku? Veď to je absurdné!

Vezmite si, čo sa aktuálne deje v Amerike. Tam je tiež absurdný prípad toho, že FBI vpálila do príbytku Donalda Trumpa. Ale aj tam mohli vlastne spraviť to isté a vymyslieť si to tak absurdne ako u nás, že „však Trump nominoval nejakých svojich ľudí, tak to bola zločinecká skupina, tak ho poďme zavrieť“. Toľko odvahy nemajú ani oni, lebo vedia, že by vyzerali smiešne. Tak aspoň došli do toho jeho domu, a tam mu niečo nastrčili.

Mňa teraz napadlo, že pána Výboha má zastupovať vysokopostavený politik z tej americkej hierarchie.(Pozn. L. K.: Mal som na mysli Richarda Donoghuea, ktorý bol v minulosti povereným námestníkom ministra spravodlivosti USA.)

Takto Vám poviem – trestnoprávne alebo právnicky je to taký guľáš, čo oni vytvorili, že to nemôže prejsť v normálnej civilizovanej krajine. Lenže zase – máte tu na sudcovských miestach ľudí ako je Záleská, Mazák, Hrubala a podobne. Ja mám najnovšie skúsenosť s pánom Chalúpkom, ktorý mi zapchal ústa. Ja nemôžem hovoriť o pani Čaputovej svoje názory ako opozičný poslanec! Veď to sú také veci, ktoré sa reálne nedejú ani v afrických diktatúrach!

Keď máte takýchto vybraných sudcov, tak vy viete de facto odsúdiť kohokoľvek za čokoľvek. To je ako kedysi v stredoveku v inkvizičných tribunáloch. Pokiaľ si podchytíte všetky reťaze tej bezpečnostnej či spravodlivostnej funkcie štátu… máte prokuratúru: Lipšic, máte políciu vyšetrovateľov: čurillovcov, Hamran, Mikulec a tak ďalej, a máte súdy: Záleskú, Mazáka, Hrubalu – no tak máte vybavené! To je nepriestrelné, ak viete takýmto spôsobom robiť vyslovene politické monsterprocesy. A to sa dnes na Slovensku deje.

Pán Fico a pán Kaliňák, myslím, že aj pán Para a pán Gašpar, sa obrátili na Generálnu prokuratúru, aby rozhodla v zmysle 363-ky. Ako očakávate, že Generálna prokuratúra zareaguje?

Treba si uvedomiť, že na Slovensku existuje aj neuveriteľný mediálny tlak. To je ďalšia zložka moci, ktorá sa veľmi podceňuje, lebo ona nie je formálne zložkou moci. Ona je len nátlakovou skupinou. Ale väčšina médií je vo vlastníctve veľmi bohatých, vplyvných ľudí, tzv. oligarchov – tak sa tomu hovorí v politológii. Alebo rôznych korporácií. Denník SME vlastní fond Georgea Sorosa, Denník N vlastnia milionári z Esetu a podobne.

Tam je veľký záujem tých skupín, ktoré nenávidia Roberta Fica a veľmi sa obávajú, že sa vráti k moci a urobí na Slovensku trošku poriadok. Tak tí urobia všetko preto, aby tlačili na Generálnu prokuratúru a na Maroša Žilinku – veď to napokon robia od rána do večera, vidíte tie útoky. Lebo neskáče tak, ako oni pískajú. On sa drží zákona. Ja som presvedčený, že pokiaľ sa bude držať zákona, tak musí rozhodnúť o 363-ke.

Očakávate, že obvinenia by boli zrušené v celom rozsahu?

Tieto právnické veci nechám na právnikov, treba sa ich spýtať. Ja len z politického hľadiska viem komentovať to, že pokiaľ bola využitá 363-ka v iných prípadov v minulosti, tak ako pri vlastníkovi Penty, pánovi Haščákovi alebo pri pánovi Pčolinskom, tak celkom logicky očakávame, že pri takýchto flagrantných útokoch na politickú opozíciu musí konať Generálna prokuratúra takisto aj v tomto prípade.

Ďalšou aktuálnou témou je ukončenie výroby v Slovalcu, čo je doslova tragická správa pre ten región, pre Žiar nad Hronom. 300 zamestnancov tam príde o prácu, ale na to sú ešte naviazané tisíce ďalších pracovných miest. Dôvodom ukončenia výroby sú vysoké ceny energií. Ako vnímate aj to, ako sa aj vláda a ministerstvo hospodárstva zachovalo v súvislosti so Slovalcom?

Najväčšou tragédiou je, že to je len prvá kvapka, začiatok. Toto je začiatok jednej lavíny, ktorá nás zmetie a môže zmiesť, či už na jeseň, v januári a počas celého budúceho roka. Tu bude taká obrovská sociálna a ekonomická kríza práve preto, že tak neuveriteľne rastú ceny energií.

Keď sa pýtame, kde toto celé začína, začína to tými protiruskými sankciami, ktoré de facto zvyšujú cenu energií. Lebo – a to si treba veľmi jasne uvedomiť –Európska únia a jej ekonomika do veľkej miery stojí, a hlavne Slovensko a krajiny strednej Európy, na Nemecku. Nemecko je taký motor, ťahúň európskej ekonomiky a obzvlášť Slovenskej republiky, ktorá je s tou nemeckou ekonomikou prepojená.

Nemecká ekonomika dlhodobo, celé desaťročia stojí na tom – a preto je taká úspešná – lebo má lacné energie. Lacné energie z Ruska. Oni sú kompletne závislí, spolovice na ruskom plyne, od ruskej ropy a tak ďalej, lebo je lacná. Vďaka tomu sú aj ich výrobky lacnejšie a sú konkurencieschopné na svete. A my vďaka tomu tiež máme ekonomicky relatívne veľkú silu, mali sme tu nejaký rast, práve preto, že sme napojení na nemeckú ekonomiku.

Toto sa teraz celé rúti kvôli protiruským sankciám! A my tu ideme zastavovať plyn z Ruska, my tu ideme predražovať plyn z Ruska týmito sankciami a podobne. To isté platí o rope, to isté platí celkovo o energiách. No tak potom sa to odzrkadlí na tom, že aj nemecká ekonomika padne do krízy a to sa aktuálne ide diať.

No a za daných okolností aj slovenská ekonomika to veľmi silne pocíti. To je prvý faktor, kedy tu očakávame veľkú ekonomickú krízu, ťažké prepúšťanie a ťažké sociálne dopady nielen na domácnosti, o tom asi ešte budeme hovoriť, ale aj na firmy, ktoré jednoducho budú musieť prepúšťať, lebo to nevedia utiahnuť.

Za týchto okolností trvať na tom, že protiruské sankcie niečo riešia, je čistou ekonomickou samovraždou. To tvrdíme a preto hovoríme, že Heger mal na samite zablokovať protiruské sankcie. Nie preto, že by sme teraz milovali Putina alebo že by sme súhlasili s vojnou na Ukrajine. Ale preto, že to ubližuje Slovákom a slovenskej ekonomike a slovenským bežným ľuďom, ktorí s tou vojnou nič nemajú.

My naozaj s vojnou na Ukrajine nič nemáme a tieto protiruské sankcie navyše ani nemajú žiaden výsledok, efekt. Keby nejakým spôsobom vplývali na rozhodnutie Vladimira Putina a Ruskej federácie a tá by sa povedzme sťahovala z Ukrajiny, tak sa potom o tom môžeme baviť, že to je aspoň utilitárne. Ale to nie je ani utilitárne. To Rusom nijako neubližuje, zvyšuje to ceny komodít, oni to predávajú do Indie a Číny a tým pádom majú ešte viac peňazí. Ale ubližuje to Európe, ubližuje to Slovensku.

Z tohto hľadiska, takých prípadov ako je v Žiari nad Hronom bude, žiaľ, pribúdať. A teraz zoberte si, že stovky až tisícky nezamestnaných, pracujúcich ľudí, robotníkov a tak ďalej… Do toho si zoberte, že mnohí ľudia na Slovensku majú nejaké hypotéky, ktoré teraz neuveriteľne rastú, lebo sa zvyšujú úrokové miery. Platili hypotéku 400, tak budú platiť 800 a podobne.

Teraz tu máte ceny energií pre bežného dôchodcu so 400-eurovým dôchodkom niekde, a to ešte preháňam s tým dôchodkom. Tak dajme tomu, že doteraz platil pár desiatok eur za energie a bude platiť možno pár stoviek za energie.

A toto sú tragické životné situácie ľudí, ktoré si táto vláda vôbec nevšíma. Oni si chodia po dovolenkách, Čaputová si robí fotečky s Ďurim a oni vôbec nevnímajú realitu na Slovensku! Hromadné prepúšťanie, sociálna kríza, obrovské problémy pre seniorov, pre rodiny a tak ďalej – a oni nerobia nič, iba sa hádajú.

Z tohto hľadiska, Slovensko potrebuje normálnu, funkčnú vládu. Dnes nemáme nejaké maximálne ciele, napríklad, že chceme tu dosiahnuť socializmus, hentaký –izmus… My chceme dosiahnuť normálnu, funkčnú vládu, ktorá bude jednoducho pomáhať ľuďom a zabezpečí tu nejaký poriadok a sociálne istoty.

Tá vláda by musela byť aj asertívna, lebo ako vidíte, Orbán v Maďarsku ako keby mal taký samostatný názor oproti zvyšku Európskej únie. Ak vás správne chápem, protiruské sankcie nijako nepomáhajú. Myslíte to zrejme aj pokiaľ ide o embargo na ruskú ropu. Pokiaľ sa to nedá riešiť takto, aký postoj by mali zaujať Slovensko a Európska únia ohľadne vojny na Ukrajine? Ako by mala prispieť Európska únia či Slovensko k tomu, aby sa táto vojna čím skôr skončila?

To, čo robí dnes Viktor Orbán, veľmi správne na to upozorňujete, je asi jedinou správnou cestou aktuálne, čo by mohla robiť slovenská vláda. Pretože my neovládame Európsku úniu, nemáme takú silu, ale vieme si minimálne chrániť náš národný záujem ako to robí Viktor Orbán v Maďarsku.

Viktor Orbán dlhodobo pracuje na akejsi únikovej ceste pre svoj národ. To znamená, on keď vidí, že v Bruseli zošaleli, tak on si chráni ten svoj „ostrov slobody“. Má veľmi dobré kontakty nielen na Rusko, vďaka čomu on má tú lacnú ropu a lacný plyn a vďaka tomu jeho ekonomika môže fungovať, on si udržiava dobré vzťahy aj s Čínou. To je ďalšia vec.

A opäť si uvedomte, že nemecká ekonomika je do veľkej miery závislá na vývoze do Číny. Nemci teraz veľmi vymýšľajú aj ohľadom Číny, vymýšľajú ohľadom Ruska, čiže si obidva piliere svojej ekonomiky de facto rúcajú a to môže „kľaknúť“!

Maďari robia presný opak, veľmi pragmaticky. Dobrá spolupráca s Čínou. Majú teraz z Čínskej ľudovej republiky investície, čo im môže veľmi pomôcť, lebo Čína obrovsky rastie a vo svete preberá tú úlohu hlavného ekonomického ťahúňa.

Potom tu máte pragmatické vzťahy s Ruskom. Oni z toho vytvárajú, že „ruský agent“ a ja neviem aký agent. Veď preboha – potrebujete si chrániť svoj národný záujem, viete, že ste na Slovensku obzvlášť závislý od ruských energetických zdrojov, to znamená, že chcete mať dobré vzťahy s Ruskou federáciou a nebudete ich zbytočne provokovať.

Jasné, že im viete povedať, že „nesúhlasíme s touto vecou, nesúhlasíme s vojnou“ a tak ďalej…

Aj Maďari nesúhlasia s vojnou.

Nesúhlasia. Ale nebudete tam posielať zbrane, nebudete tam robiť nadprácu, ktorá z vás de facto robí vojnového hráča. Lebo tá vojna je medzi Ruskom a Ukrajinou. Alebo je to na území Ukrajiny, vojna medzi NATO a Ruskom. Ale čo to má spoločné so Slovenskom? Nech si to bojujú tie západné veľmoci, ktoré chcú bojovať. Ale preboha, nech nás do toho neťahajú!

My chceme mať lacnú energiu, my chceme mať kultúrne dobré vzťahy s Ruskou federáciou, lebo sme vždy mali, od čias štúrovcov je to veľmi silný symbol slovanskej vzájomnosti. A potom tu chceme mať úplne normálnu pragmatickú zahraničnú politiku ako majú Maďari, ktorí si chránia svoju národnú ekonomiku a národný záujem, to je celé.

Ešte by som sa spýtal Vás ako politológa, aký máte pohľad na to, ako sa ďalej môže vyvíjať táto rusko-ukrajinská vojna, respektíve vojna medzi NATO a Ruskom. Sú tu dokonca obavy, že by z toho mohol byť prípadne aj jadrový konflikt. Ako predpokladáte, že sa tento konflikt bude vyvíjať v ďalších mesiacoch? Podarí sa dospieť k tomu, aby si jednotlivé strany sadli za rokovací stôl, aby sa dosiahol posun?

Z normatívneho hľadiska, z toho, čo chcem, Vám môžem povedať ako politik, že by som si zo všetkého najviac želal mier. Nech je akýkoľvek. Nech sa dohodnú, nech si sadne Ukrajina s Ruskom a Západom a nech sa dohodnú, nech naozaj neumierajú nevinní ľudia. To je samozrejme pre nás najdôležitejšia priorita.

Ale keď sa pýtate na politologický názor, čiže deskriptívny názor, že ako to asi reálne bude prebiehať, tak tam už naozaj Slovenská republika nemôže nejakým spôsobom do toho vstúpiť, lebo to sú veci, ktoré sa dejú mimo nás.

Ja som presvedčený, že ten konflikt bude trvať veľmi dlho. Môže byť v konečnom dôsledku zničujúci samozrejme pre Ukrajinu – tá už momentálne je ako krajina v úplne dezolátnom stave. Oni ekonomicky „kľakli“, oni vojensky „kľakli“. Keby nemali pomoc Ameriky a zo Západu, tak už neexistujú. Toto je naozaj iba vojna udržiavaná zo strany NATO.

To si treba naozaj veľmi zdôrazniť, že Ukrajina tú vojnu už prehrala. A nebyť zbraní, HIMARS-ov a všetkých tých amerických vojenských technológií, ktoré im tam dodávajú, a ekonomiky, tak oni sú už v defaulte. Oni sú už naozaj zbankrotovaní a skončili.

Ale teraz bude tá vojna ďalej pokračovať kvôli Amerike. Len si treba uvedomiť, že tá vojna môže byť zničujúca, ako som hovoril, aj voči Spojeným štátom americkým. Nielen preto, že samotné Rusko ich môže poraziť. Oni sú akože vyrovnaný súper.

Je to skôr kvôli tomu, že po prvé: Amerika je veľmi rozdelená vnútorne, kde máte na jednej strane bidenovcov, ktorí by najradšej viedli vojnu s Ruskom, lebo to živí ten ich vojensko-priemyselný komplex a podobne. Ale máte tu trumpovcov, ktorí momentálne neuveriteľne rastú. Biden je jeden z najnepopulárnejších prezidentov aktuálne. Rekordne nízke čísla má v dôveryhodnosti. Zatiaľčo ten Trump rastie a republikáni s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrajú aj novembrové voľby do Kongresu.

A ten Kongres zrazu ovládnu, budú tam mať väčšinu, ktorú doteraz nemali, a úplne sa mení situácia. Trump sám hovorí: tak my tu posielame 40 miliárd dolárov na Ukrajinu, a naše americké rodiny nemajú žiadnu americkú pomoc? Tak tu asi niečo nesedí! Čiže samotný Trump už hovorí, že žiadna ďalšia pomoc. No a bez tej pomoci Ukrajina „kľakne“.

Takže, ja si myslím, že Ukrajina bude mať veľký problém, pokiaľ sa k moci zase dostane trumpovské krídlo republikánov. Ale z druhej strany, čo je ešte dôležitejšie, Spojené štáty americké rozohrali veľmi nebezpečnú hru na dvoch frontoch. Na jednej strane je to front Ukrajiny, čiže proti Rusku, na druhej strane je to front Taiwan proti Číne. A bojovať na dvoch frontoch aj s Ruskom, aj s Čínou…

Teraz vidíme ako provokujú Čínu. Z toho reálne môže byť vojenský konflikt, pretože keď si Si Ťin-pching povie, že obsadí Taiwan vojensky, no tak ho obsadí, pretože dnes jediný dôvod, prečo Taiwan existuje, je siedma flotila americkej armády. Iný dôvod neexistuje. Oni to chránia.

Ale keď takto provokujú… A pritom samotní Američania v roku 1979 povedali, že rešpektujú politiku jednej Číny a že rešpektujú, že toto je čínske územie. Akurát si nie sú istí, či tam má byť suverenita Čínskej ľudovej republiky.

Ale Čína to chápe vyslovene ako svoj údel, že sa zjednotí. A toto považujem osobne za správny postoj, pretože naozaj – na Taiwane žijú etnickí Číňania. Takí istí ako na pevnine. A vždy to patrilo Číne, s výnimkou toho krátkeho fašistického obdobia, keď tam boli Japonci a okupovali to. A potom si to samozrejme Číňania zobrali po roku 1948-1949, len tam došla tá americká flotila, ktorá im v tom zabránila. To je celé.

A to je de facto veľmi podobný prípad ako Kosovo so Srbskom. Kosovo bolo vždy srbské a je srbské, ale Američania zariadili, že si ho jednoducho odtrhli nejakí Kosovčania.

Ale aby som sa vrátil – na jednom fronte budú prehrávať na Ukrajine, lebo to je jednoducho pre nich tisíce kilometrov ďaleko od ich územia, kým Rusko to má pri sebe. Rusko to má ako súčasť histórie, je to pre nich národná česť. Kým pre Američanov je to jeden z konfliktov, ktorý oni riešia, čisto pragmaticky. A potom majú ďaleko, ďaleko, tisíce míľ od svojho územia zase konflikt na Taiwane.

Mimochodom, všimnite si, že nič sa nedeje na americkom území. Oni potrebujú robiť spory tam, tam, tam, aby všade oslabovali svoju konkurenciu. Či už Európu, Čínu a podobne. No a viesť dva fronty v dnešnej dobe nedokáže ani Amerika. Na toto „zahučala“ aj Rímska ríša, na toto zahučia všetci.

Čiže, môže to byť zničujúce aj pre USA. Mňa ale mrzí to, že to bude zničujúce pre Európu. Toto je pre mňa dôležité, lebo som Slovák a sme ako Slovensko súčasťou Európskej únie. Strašidelným spôsobom to oslabuje Európu. A my si už konečne musíme povedať, že toto nie je náš konflikt.

Robme všetko pre humanitárnu pomoc, pomáhajme ľuďom, ktorí trpia a tak ďalej. Ale prestaňme sa do toho pchať! Prestaňme tam dodávať zbrane! Prestaňme viesť tú rusofóbnu, protiruskú politiku! Začnime myslieť sami na seba!

Mám pripravenú aj podotázku o pánovi Hambálkovi, pretože tie protiruské sankcie sa jeho osobne dotkli. A to je naozaj veľmi zvláštne, keď toto rozhodnutie padlo bez súdu a pán Hambálek sa nemôže voči tomu ani brániť. Má zablokované platobné karty a bankový účet. Pokiaľ viem, tak teraz nemôže ani podnikať. Ako vnímate konkrétne tento prípad?

Na Slovensku sa šíri taká „pandémia“ nesúdnych rozhodnutí. Také niečo, že občan sa nemá možnosť brániť. Všimnite si, že toto je typické pre úplne iné, než demokratické krajiny. Dokonca aj v tých totalitách sa aspoň predstieral nejaký súdny proces. Veď boli tie monsterprocesy, keď tam vošiel ten Bucharin a ten Kamenev, Zinoviev a priznávali svoju vinu. Jasné, že to bolo zinscenované, ale aspoň predstierali nejakú štábnu kultúru.

V stredoveku boli inkvizičné tribunály. Oni tú údajnú čarodejnicu zmučili, aby tam niečo povedala, že teda zhrešila, ale aspoň ju tam dovliekli, nech aspoň povie nejakú obhajobu. Štábna kultúra tam musela byť!

Dnes sa dejú na Slovensku veci, že tu nie je ani tá štábna kultúra. Pánovi Hambálkovi boli zobraté základné ľudské práva, bol mu zmrazený majetok, zničené firmy, zničený život – a on nemôže vôbec nič! On sa nemá dovolať akého súdu, jeho sa nikto nič nepýta, žiadna obhajoba. Len preto, že bol motorkár a spolupracoval s Nočnými vlkmi, motorkárskym klubom, pričom vtedy netušil, že bude nejaká vojna!

A hlavne – čo zlé oni urobili? Že tu boli a chodili na Slavín, vzývali obetu Červenej armády? Veď každý z nás vzýva obetu Červenej armády, však nás zachránili v druhej svetovej vojne! Čo je na tom zlé?

Je to absurdné, ale ja upozorňujem na ten trend. Toto je jeden prípad. Zoberte si prípad Hlavných správ, Hlavného denníka. Bez akéhokoľvek rozhodnutia nejakého súdu, kde by sa oni mohli prísť brániť, boli by tam predložené dôkazy a tak ďalej – oni ich vypli. Štátna moc ich jednoducho vypla.

Teraz sa stalo toto isté mne s tým sudcom Chalúpkom. Tak Čaputová na mňa hodí predbežné opatrenie, že o nej nemôžem hovoriť, že je agentka, že je vlastizradkyňa a podobne, čo je môj názor. A nemôžem ho hovoriť, zobrali mi slobodu slova. Ale tu nebol nejaký súd! Tu nebolo nejaké dokazovanie. Ten sudca rozhodol v takzvanom predbežnom opatrení. To znamená, že jemu sa to zdalo byť také strašne silné, tak strašne bolo podľa neho ubližované našej kvetinke Čaputovej, že ona teda neznesie tú kritiku, že musí byť bez súdu, bez dokazovania zabránené Blahovi, aby hovoril svoj názor.

A nebude žiaden súd! Teda tu sa kopí jeden prípad za druhým, kedy sa štátna moc zrazu rozhoduje bez súdov. Zoberú vám majetok, zoberú vám slobodu, zoberú vám možnosť písať pravdu a tak ďalej.

A je to ako keby jednostranne namierené len voči opozícii.

Jasné! Tak zoberte si – ide tu o vládu, ktorá je veľmi protiruská, proamerická. To znamená, že tá je dnes chránená pred takými strašnými kritikmi ako by mohol byť Hambálek, Blaha a tak ďalej. Potom tu máte Čaputovú, ktorá je takisto chránenkyňou istých záujmov – teraz to už nemôžem povedať úplne nahlas, takže domyslite si to, dajte tam tri bodky.

A teraz – toto tu máte mimoriadne chránené. Za normálnych okolností, keby sa takéto niečo dialo v Číne, v Rusku, v hociktorej krajine sveta, ktorá je nepohodlná pre USA, tak okamžite by tu bola veľká búrka, všetky možné ľudskoprávne organizácie by trepotali nejakými vlajočkami, ľudskými právami a tak ďalej.

Ale v prípade, že sa to deje na Slovensku… Však tu dokonca zomrel Milan Lučanský, zomrel Krivočenko! Zomierajú ľudia, berú nám práva, berú nám slobodu – tak si všimnite to totálne ticho vo Washingtone aj v Bruseli! Im to vyhovuje. Im oni budú tolerovať všetko, čo sa deje, v týchto ich „kolóniách“, len preto, aby udržiavali tú moc, aby tam nejaký Naď posielal S-300-vky na Ukrajinu, aby poslúchali. To je celé.

Spomínali ste to blokovanie webov. Weby boli odblokované od 1. júla, ale bol prijatý zákon, že môžu byť zablokované opäť. Uvažoval som nad tým, či by to vôbec bolo rozumné zo strany súčasnej vlády blokovať tie weby, keďže máme tesne pred komunálnymi voľbami. Asi by tá vláda sama sebe a svojim kandidátom dosť ublížila. Očakávate, že by mohlo prísť k opätovnému blokovaniu týchto webov?

V politológii ste mali veľmi zaujímavú teóriu od Hannah Arendtovej a ďalších. Keď hovorili o totalite, tak oni si všímali veľmi zaujímavý úkaz. Tá totalita nemusí byť neustále taká brutálna, že chodiť a strieľať ľudí na uliciach a každého, kto má iný názor, zavraždí, pošle do koncentráku a tak ďalej. To je len tá prvá fáza totality.

Potom v tých ďalších fázach stačí zastrašovať. Stačí, že tí ľudia sa boja povedať názor. Už vedia, že všetci ostatní skončili v tom koncentráku, tak už to radšej nepovedia. To sú už také mäkšie formy totality, že už nie sú plné väznice, ale ľudia aj tak nepovedia svoj názor.

Toto pripomínam práve preto, že veď nemusia byť nevyhnutne zakázané tie médiá, Hlavné správy, Hlavný denník. Stačí, keď tam máte ten Damoklov meč, ktorý nad nimi visí. To znamená – oni ich na tri mesiace alebo na koľko zakázali a tým ich de facto úplne zničili ekonomicky a dostali na kolená. A teraz ich samozrejme pustili, lebo vedia, že ich kedykoľvek môžu zrušiť. A tým pádom tie Hlavné správy a Hlavný denník už sa budú musieť oveľa viac obávať písať pravdu takým spôsobom, ako písali, pretože vedia, že môžu byť kedykoľvek opätovne vypnuté.

A to je presne ten priebežný stav, ktorý tá totalita potrebuje. Ona potrebuje, aby ste boli zastrašení, aby ste sa báli povedať svoj názor. Vy nemusíte nevyhnutne mať zakázané tie médiá, stačí, že tam máte ten Damoklov meč.

A to isté sa stalo povedzme aj mne na Facebooku. Keď si pamätáte situáciu, že ma upozorňovali takými absurdnými upozorneniami, že „porušujete pravidlá komunity“ už zhruba od novembra, keď som dal nejaké stanovisko alebo nejaké video o tom, že to očkovanie nemusí byť úplne najväčšia bomba na svete a že môže mať aj škodlivé účinky a tak ďalej.

Potom prišlo ďalšie upozornenie, keď som kritizoval obrannú dohodu s USA alebo protiruské sankcie. Alebo keď som hovoril niečo o Čaputovej, že má blízko k americkým záujmom a podobne. Došli tie sankcie takýmto spôsobom, úplne absurdným, pretože ako dobre viete, jeden z tých dôvodov mal byť ten, že som povedal, že sú všade vylepené ukrajinské vlajočky a tam na jednom okne dotyčný nemá vlajočku, tak som ironicky, sarkasticky povedal, že „upáľte ho!“ A oni to vyhodnotili ako výzvu k násiliu.

Čiže, tam sa hľadali zámienky. Ja som mal dve možnosti. Buď prijať ich hru a teraz po nejakej tretej upomienke, kde už sa vyhrážajú, že vás možno vypnú a podobne, sa snažiť hovoriť úplne sterilným jazykom a písať nejakú úplnú proamerickú propagandu alebo niečo takéto, aby som im vyhovel. A aj tak by ma jedného dňa vypli, lebo by si našli nejakú zámienku, ako si našli to slovíčko „upáľte ho“. Teda bol by som plne v ich rukách bez toho, že by ma zakazovali. A aj tak by som bol zastrašovaný.

A toto isté dnes robí vláda na Slovensku. Ona chce dostať tým zastrašovaním ľudí do šíku. Že tí ľudia sa budú báť, že budú kriminalizovaní. Veď zatvárajú ľudí za názor. Budú sa báť, že im budú súdy brať majetky, exekuovať ich, pretože ich žalujú politici a tak ďalej. Médiá sa budú báť hovoriť svoj názor, lebo ich môžu kedykoľvek zablokovať.

Dostávame sa do reálnej totality, ktorá ale nie je taká tá hlučná, zabijácka, ktorá by posielala ľudí do koncentrákov, ktorá síce pôsobí civilizovanejšie, ale de facto je oveľa nebezpečnejšia, pretože ľudia podliehajú autocenzúre a boja sa povedať svoj názor len preto, lebo sa boja štátnej moci. Veď to je tragédia!

V súvislosti s tým Facebookom, ak som Vás správne pochopil, tak Vy žalujete Slovenskú republiku za to, že neochránila Vašu slobodu prejavu proti spoločnosti Facebook. A ďalej je tam aj Váš spor s pani Čaputovou. Očakávate, že v týchto dvoch veciach, či už je to ten zrušený Facebook, či už je to pani Čaputová, konečná inštancia Vám dá za pravdu?

Samozrejme, ja si myslím, že o tom niet absolútne žiadnych pochýb, pretože my to nakoniec doženieme do Štrasburgu. V prípade Facebooku ideme rovno do Štrasburgu na Európsky súd pre ľudské práva. Pripravujeme súdnu žalobu na Slovenskú republiku, presne ako vravíte, pretože tá má na základe medzinárodných zmlúv povinnosť chrániť občianske, ľudské práva vrátane slobody prejavu. A toto oni nezvládli.

Pretože tu máte nejakú nadnárodnú korporáciu, americkú korporáciu Facebook, ktorá si určila vlastné pravidlá na to, aby v rámci jej platformy prebiehala demokratická diskusia. Ale to nie je možné. Vy keď máte takú vplyvnú inštitúciu ako je Facebook, to znamená, že tam prebieha de facto veľká časť slovenského politického života, diskusie a tak ďalej, a vylúčite jedného participanta len preto, že si poviete, že sa vám nepáčia jeho názory…

Je to vlastne verejný priestor.

Tak to je verejný priestor! Môžete to urobiť, pokiaľ by porušil zákon Slovenskej republiky. Alebo pokiaľ by rozhodol nejaký súd. Ale tu žiadny súd nerozhodol, ani nebol porušený žiadny zákon. Ja som nespravil nič zlé z pohľadu slovenského práva.

Tým pádom Slovenská republika nechránila moju slobodu, takisto ako nechránila slobodu ďalších občanov, ktorí v prípade, že ja vyhrám tento súd – a ja ho stopercentne vyhrám, som o tom presvedčený – tak takisto všetci tí občania budú v tej chvíli musieť byť zase vrátení na Facebook a budú musieť byť odškodnení. Všetci do jedného. Toto nie je len otázka mňa, ale každého, koho Facebook takýmto spôsobom šikanuje.

Ale to isté platí aj v prípade Čaputovej. To, že rozhodol nejaký sudca Chalúpka, ktorý zjavne nevedel, čo číta, čo podpisuje, to ma momentálne až tak nezaujíma. My ideme na Ústavný súd, ktorý už raz rozhodol v prípade Esetu. Opäť to bolo v prípade Esetu proti mne, keď rozhodol, že na základe judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú poslanci a politici ďaleko väčšiu slobodu slova práve preto, lebo zastupujú ľudí. A tým pádom, aby mohla fungovať demokracia, tak môžu hovoriť veci expresívnejšie, preháňať, hyperbolicky a tak ďalej.

Toto všetko som robil a Ústavný súd už raz rozhodol, že som to mohol urobiť. A neexistuje, aby mi v predbežnom opatrení toto právo vzali. Keď to urobí niekde súd na základe dokazovania a tak ďalej, tak sa o tom môžeme baviť. Ale určite nie nejaký samosudca alebo nejaký traja sudcovia bez toho, aby  si vôbec zavolali obhajobu.

A toto isté platí aj v tomto prípade. Ten Chalúpka pozná rozhodnutie Ústavného súdu a priamo v protiklade k tomuto rozhodnutiu úplne arogantne rozhodol! Rozhodol proti Ústavnému súdu a tým pádom považujem takéto niečo za natoľko absurdné, že musíme ísť nielen na Ústavný súd, ale v prípade, že to bude potrebné, aj na Európsky súd pre ľudské práva.

A bude to obrovská hanba v prvom rade pre Čaputovú. Že Čaputová tu takýmto spôsobom porušuje ľudské práva, zapcháva ústa kritikom, je tak strašne malicherná a egocentrická, že sa nedokáže preniesť cez kritiku. A tým pádom znásilňuje súdny systém a ústavný systém na Slovensku. Veď toto je naozaj v dejinách Európy tak málo vídané, žeby samotná hlava štátu útočila na práva občanov a práva opozičných poslancov hovoriť si vlastný názor! Naozaj sa vraciame do totality a ja sa toho veľmi obávam.

Ladislav Kováčik