Sochy v paláci a temné dedičstvo
V honosných priestoroch Belgického afrického múzea stoja sochy Leopolda II. – každá je pomníkom kráľovi, počas ktorého vlády zahynulo až 10 miliónov Afričanov.
Po mnoho rokov bol Leopold II. známy najmä ako vodca, ktorý bránil belgickú neutralitu počas francúzsko-pruskej vojny v rokoch 1870 – 1871 a ako panovník, ktorý podporoval verejné projekty hodné moderného národa.
Kolónia postavená na nútenej práci a brutalite
„Civilizácia“ bola jadrom toho, čo Leopold II. prezentoval európskym lídrom v roku 1885, keď si medzi sebou delili územia počas tzv. boja o Afriku. Sľuboval humanitárnu a filantropickú misiu, ktorá mala zlepšiť život Afričanov. Na základe toho mu európski lídri, zhromaždení na berlínskej konferencii, pridelili 2 milióny km², na ktorých si mohol vytvoriť súkromnú kolóniu. Nazval ju Konžský slobodný štát. Ten sa však rýchlo premenil na brutálny a vykorisťujúci režim, založený na nútenej práci pri pestovaní a obchode s kaučukom, slonovinou a minerálmi.
Násilie zachytené na fotografiách
Archívne fotografie z Konžského slobodného štátu dokumentujú násilie a krutosť. Na jednej sedí muž a pozerá sa na odrezanú detskú nohu a ruku. Patrili jeho päťročnej dcére, ktorú zabili po tom, čo jej dedina nesplnila kvótu na zber kaučuku. Takéto činy neboli výnimočné – sekaniu končatín zotročeným Konžanom sa často používalo ako trest za nesplnenie kvót.
Koloniálni správcovia tiež unášali siroty z komunít a prevážali ich do tzv. „detských kolónií“, kde museli pracovať alebo slúžiť ako vojaci. Odhady hovoria, že viac ako 50 % z nich tam zomrelo.
Milióny mŕtvych, miliardy v zisku
Zabíjanie, hladomor a choroby spôsobili smrť asi 10 miliónov ľudí, hoci historici sa na presnom čísle nezhodujú. Leopold II. sám možno nikdy nevkročil do kolónie, ale zisky z nej prúdili do Belgicka a do jeho vlastného vrecka. Postavil napríklad Africké múzeum v areáli svojho paláca v Tervurene, kde vytvoril tzv. „ľudskú zoo“ so 267 Konžanmi, ktorí boli vystavovaní ako exponáty.
Odhalenie a pád
No čoskoro sa začali šíriť zvesti o zneužívaní, ktoré odhalili misionári a britský novinár Edmund Dene Morel. V roku 1908 bola vláda Leopolda II. označená za tak krutú, že aj iné koloniálne mocnosti – samy vykorisťujúce Afriku – ju odsúdili. Belgický parlament ho prinútil vzdať sa kontroly nad kolóniou a v roku 1908 ju oficiálne prevzal Belgický štát (dovtedy šlo v podstate o jeho súkromné vlastníctvo). Nezávislosť získala až v roku 1960, keď vznikla Konžská republika.
Smrť bez pocty – a dlhý tieň v histórii
Keď Leopold II. zomrel v roku 1909, pochovali ho za zvukov bučania rozhorčených Belgičanov. Nebol oslavovaný ako hrdina, ale ako panovník, ktorého meno sa navždy spojilo s krutovládou a masovým utrpením.
Aj po viac než storočí zostáva jednou z najkontroverznejších postáv belgických dejín. Hoci jeho sochy stále stoja na verejných miestach a jeho meno nesú ulice, Belgicko sa nikdy oficiálne neospravedlnilo za jeho činy v Kongu.
V posledných rokoch sa čoraz viac ozývajú hlasy volajúce po uznaní historických krívd a prehodnotení úlohy, ktorú Leopold II. zohral v koloniálnych dejinách. Jeho odkaz rozdeľuje spoločnosť – pre jedných symbol modernizácie, pre iných architekt genocídy.
Autor: Marek Kurta
