NázoryLadislav Kováčik: ELITÁRSTVO JE NEBEZPEČNEJŠIE AKO POPULIZMUS

Ladislav Kováčik: ELITÁRSTVO JE NEBEZPEČNEJŠIE AKO POPULIZMUS

-

Ladislav Kováčik: ELITÁRSTVO JE NEBEZPEČNEJŠIE AKO POPULIZMUS

To, čo v našej spoločnosti už dlhodobo sledujeme a zažívame, by sa dalo označiť ako konflikt medzi elitárstvom a populizmom.

A prosím, osloboďme sa teraz od nejakých tých zavádzajúcich konotácií, že slovo „populizmus“ máme vnímať nevyhnutne len v negatívnom zmysle.

Populizmus je to, keď politik, zástanca nejakého svetského úradu berie vážne mienku bežných ľudí, tzv. širokých más (čo mi znie príliš socialisticky, ale nazvime to trebárs aj takto) a je ochotný sa jej podriadiť.

Časť spoločnosti nám tu neustále podsúva, že populizmus je niečo nevyhnutne zlé. Že politik by nemal brať až tak ohľad na názor masy, ktorá je vraj nevzdelaná, chce len nejaké rýchle benefity a sama nedokáže situáciu dobre zhodnotiť.

Samozrejme, že väčšinový názor spoločnosti má svoje úskalia. Ale my už sme na Slovensku skĺzli do takej primitívnej rétoriky, že tu sú na jednej strane nejakí dezoláti, absolventi vysokej školy života a podobne, ktorí dokopy ničomu nerozumejú, ale radi do všetkého vraj kecajú.

A na druhej strane vraj stoja tí schopní, zodpovední ľudia, odborníci, nepopulistickí politici a jedine tým vraj treba dôverovať.

Ja sa tu hneď pozastavím aj pri tej nálepke o vysokej škole života. Prosím vás – to akože niekto chce povedať, že rozmanité životné a pracovné skúsenosti nejakého človeka nie sú dobrým prameňom na čerpanie pre dobré rozhodnutia v ďalšom živote? Áno, aj samotný život je školou. (Ako sa spieva v jednej piesni od Limp Bizkit: „Life is a lesson, you learn it, when you´re through.“)

A častokrát teda rozhodne o dosť kvalitnejšou školou než nejaké VŠ sládkovičovského či skalického typu.

Nie, ja osobne sa už nikomu nikdy nebudem vysmievať, ak aj priamo na svojom facebookovom profile bude mať zmienku, že absolvoval „vysokú školu života“.

Tak ako netreba podceňovať formálne vzdelanie, tak ho netreba ani preceňovať, a rozhodne netreba zhadzovať význam múdrosti, ktorú človek nadobudne cez svoje životné skúsenosti, cez svoje vzostupy a pády.

Ja milujem knižky a čítanie, ale fakt si teda nemyslím, že by niekto dosiahol životnú múdrosť a rozhľad jednoducho tým, že by si prečítal nejakú hoci aj veľmi dobrú literatúru.

Ale tu máme celé zástupy elitárskych internetových diskutérov, ktorí čítajú takzvané relevantné zdroje (nevravím, niekedy môžu byť aj celkom kvalitné) a myslia si, že to im na pochopenie nejakej témy bude stačiť. Že si sadnú k počítaču, prejdú si nejaký text a zrazu už je im všetko jasné.

A takíto potom zhadzujú iných ľudí, ktorí sledujú iné zdroje a ktorí sú podľa ich názoru „informačne negramotní“ a vraj veria hoaxom a dezinformáciám.

Nuž ešte raz – nie, vážení, načítať si desať, hoci aj dobrých článkov k nejakej téme, fakt neznamená, že tej téme naozaj porozumiete.

Niekto si prečíta trebárs desať takýchto článkov o Putinovom Rusku a už si myslí, že rozumie tomu, čo sa vlastne v Rusku deje. No, „houby“ tomu rozumie, ak v tom Rusku nikdy nebol, ak sa ani nezhováral s ľuďmi, čo dlhšie žili v Rusku, ak nemá vôbec naštudovanú ruskú kultúru, literatúru, dejiny – jednoducho, pokiaľ toto človek NEPRECÍTIL, nemôže tomu rozumieť. Môže si len myslieť, že tomu porozumel.

Toľko teda niekoľko postrehov k zmýšľaniu tzv. elitárov, ktorými sú u nás rôzni politici, vedci aj pracovníci médií.

Proti nim stoja tzv. populisti. Predseda Smeru Robert Fico už dávnejšie odmietal jednostranne negatívne konotácie slova „populista“ a v tom mu musím dať za pravdu.

Áno, väčšina sa môže veľakrát mýliť. Ale nemusí sa mýliť vždy. A pokiaľ sa mýli, mýli sa skôr vo vyslovene odborných veciach. Ale vôbec sa nemusí mýliť vo veciach, ktoré sa týkajú pravidiel dobrého života, správania, ľudskosti, etiky, morálky.

Ak niekto po väčšinovej mienke vyslovene šliape a aj po tých, čo sa jej zastávajú, že sú to nejakí nebezpeční populisti, samozrejme, že nepochopil, o čom je demokracia, ale ja by som povedal, že taký človek nepochopil ešte omnoho hlbšie veci.

Ja si dovolím tvrdiť, že jednostranné elitárstvo je dnes väčšou hrozbou než populizmus.

Tu máme trebárs odborníka, ktorý by chcel „dávať ľudí dole“, pokiaľ s ním nesúhlasia. Nikto mu neberie, že tento človek má svoje odborné znalosti a vzdelanie, ktoré sú samozrejme dôležitou hodnotou. Ale pokiaľ sa takýto človek len jednostranne upne na tieto svoje odborné poznatky a nevníma aj hlbšie, etické súvislosti konania vychádzajúceho z vedeckých poznatkov, riskuje, že jeho poznatky nakoniec ľuďom viac ublížia než pomôžu.

Mám tu ďalej spomínať aj rôznych odborníkov v službách nacizmu či komunizmu, ktorí boli trebárs kapacitami vo svojich odboroch, ale využili svoje poznatky na nehumánne aktivity? Asi je jasné, kam mierim.

Tak ešte raz – nezbožšťujme si tu všelijakých „odborníkov“ a ľudí s formálnym vzdelaním, kým tým druhým sa budeme vysmievať, lebo majú vraj len vysokú školu života.

Elitárstvo, o ktorom tu píšem, sa vyznačuje pýchou, nadutosťou, niekedy aj prehnanou vierou vo svoje vlastné schopnosti a znalosti a na druhej strane aj pohŕdaním tými, ktorí takéto schopnosti či znalosti nemajú. Takýmto ľuďom títo elitári potom rozdávajú všelijaké nelichotivé nálepky. (Asi ich tu nemusím spomínať, veď ich dennodenne sledujeme na internete a v médiách.)

Elity si treba vážiť, lenže ono by to malo fungovať obojstranne. Aj príslušníci elít si musia ceniť a vážiť tých, ktorí možno nemajú až také špičkové vzdelanie a znalosti. Ale nakoniec – pre koho tieto elity vlastne pracujú, ak nie práve pre takýchto ľudí? Lekári liečia predovšetkým bežných ľudí, z ktorých mnohí nemajú o medicíne a otázkach zdravia ani šajnu. To neznamená, že sa majú na nich pozerať zvrchu. Oni tam nie sú predsa výhradne pre svoj vlastný prospech, ale na prospech spoločnosti ako takej. To si musia uvedomiť!

Konflikt medzi elitármi a populistami sa zmierni len vtedy, keď sa obe skupiny navzájom začnú počúvať a začnú spolu komunikovať. Samozrejme, že na oboch stranách barikády budú vždy aj takí, ktorí nebudú ochotní v ničom zmeniť svoj názor a zmýšľanie. Ale považoval by som za prehnane pesimistické predpokladať, že väčšina ľudí z jednej aj z druhej strany nebude ochotná prijať vôbec akékoľvek ústupky zo svojich pohľadov a prístupov.

Nuž a pokiaľ ide o politikov, ktorí dlhodobo nie sú schopní rešpektovať ani elementárne záujmy občanov – na tých treba len neustále robiť nátlak, aby si uvedomili, že so svojou osobnostnou výbavou nemajú na svojich miestach ozaj čo robiť.

Takí totiž svojím nastavením spoločnosti a jej možnému zmiereniu a normálnemu fungovaniu škodia asi najviac.

Autor: Mgr. Ladislav Kováčik

Podporte nezávislé spravodajstvo a pomôžte zvýšiť pluralitu médii na Slovensku. Spravodajský portál Veci Verejné prináša overené agentúrne správy a vlastné komentáre naších autorov.

Podporiť nás môžete jednoduchou formou cez platobnú bránu buď pravidelnou mesačnou sumou alebo jednorázovým príspevkom.

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora


Alebo prevodom na náš účet: SK72 8330 0000 0028 0108 6712

Newsletter - Veci verejné

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Podporte spravodajsko-názorový portál Veci Verejné

Vychádzať môžeme len vďaka vašej pravidelnej podpore. Ak považujete našu činnosť za dôležitú a potrebnú, podporte náš spravodajsko-názorový portál pravidelnou mesačnou sumou 5, 10 či 15 eur, prípadne podľa vašich možností na číslo účtu IBAN: SK7283300000002801086712

Ďakujeme. Aj vďaka vám môžeme robiť sociálne a vlastenecky orientovanú žurnalistiku.

spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

- Reklama -

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás