5.júla si uctievame pamiatku „solúnskych bratov“ svätých apoštolov Cyrila a Metoda, ktorí priniesli do slovanských krajín svetlo Kristovej viery, a osobitným spôsobom sa zamýšľame nad našimi koreňmi, nad tým, čo nás na tomto svete nerozdeľuje, ale spája.
Na európskom kontinente žije približne 250 miliónov Slovanov, ktorých jazyky, kultúrna identita a umelecká tvorivosť – pri všetkej ich rozmanitosti a niekedy aj vnútorných konfliktoch – vytvárajú priestor odlišný od anglosaského a románsko-germánskeho. Slovania sú príslušníkmi rôznych konfesií, sú medzi nami vyznávači pravoslávia aj katolicizmu, protestanti aj moslimovia. Stačí sa však započúvať do melodiky reči, podobnosti zvukov a významu slov, aby sme sa presvedčili o príbuznosti Slovanov a ich odlišnosti od ostatných európskych kultúrnych spoločenstiev.
Slovanská kultúra je jedinečná a mnohotvárna. Európsku literatúru si nemožno predstaviť bez diel Rusa Dostojevského a Poliaka Mickiewicza, Bosniaka Divkovičа a Bielorusa Kupalu, Srba Karadžiča a Čecha Čapka, Bulhara Boteva a Čiernohorca Njegoša, Macedónca Racina a Chorváta Andriča, Ukrajinca Ševčenka a Slováka Kráľa, Slovinca Bevka a Rusína Duchnoviča.
Európa by nebola Európou bez Belehradu a Varšavy, bez Bratislavy a Moskvy, bez Kyjeva a Sofie, bez Záhrebu a Skopje, Minska a Ľubľany, Podgorice, Sarajeva, Prahy…
V septembri 1941, keď jednotky Wehrmachtu boli len niekoľko desiatok kilometrov od ruského hlavného mesta, neďaleko budovy Moskovského konzervatória dopadla bomba. Tlaková vlna vyrazila okná konzervatória vrátane vitráže zobrazujúcej svätú Cecíliu, patrónku cirkevnej hudby. Na mieste vitráže zničenej Nemcami sa 70 rokov (až do roku 2011, kedy bola vitráž obnovená) nachádzala monumentálna maľba Iľju Repina s názvom Slovanskí skladatelia. Boli na nej Rusi Glinka a Rimskij-Korsakov, Poliaci Chopin a Ogiński, Češi Smetana a Horák – vyše 20 umelcov, ktorí preslávili svoje slovanské národy v oblasti hudby.
Je symbolické, že následky barbarského útoku Nemcov boli „soborne“ prekryté slovanskou kultúrou. Tou kultúrou, ktorú nacisti chceli zničiť a cieľavedome aj ničili: znesväcovali kostoly, búrali pomníky našich národných spisovateľov a verejných činiteľov, zakazovali národné školstvo. Ničenie kultúry iných národov je pre fašizmus vo všetkých jeho podobách «rodovo príznačné».
Popri tom, a to by som chcel zdôrazniť, slovanská kultúra nepopiera západnú kultúru, nie je voči nej nepriateľská. Organicky sa spája s germánskou, románskou, orientálnou kultúrou, obohacuje ich a zároveň je nimi obohacovaná.
Jednotnosť Slovanov neznamená zlúčenie alebo podriadenie. Predpokladá však citlivý postoj k spoločnému dedičstvu, k tradičným hodnotám. To je to, čo nám odkázali naši predkovia.
Tradičné hodnoty som nespomenul náhodou. V súčasnosti sa totiž proti nim vedie naozajstná vojna: pojmy „rodina, manželstvo, matka, otec“ sú spochybňované a popierané. V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť slová Ľ. Štúra z jeho diela Slovanstvo a svet budúcnosti: „Slovania sú nadovšetko závislí na rodinnom živote, najšťastnejší sú, ak môžu patriť k rodine, a v tomto šťastí nachádzajú potešenie. Nikde inde nemá slovo „rodina” taký vrúcny význam ako u Slovanov, nikde inde sa na nej nepodieľajú jej členovia tak živo ako u nich.“
Práve teraz, keď ľudstvo, a to aj európska civilizácia, ba najmä ona, čelí nebezpečným výzvam, je pre Slovanov možno ešte dôležitejšie byť spolu než kedykoľvek v minulosti.
Tým, že proti sebe huckajú Slovanov: Rusov a Ukrajincov, Poliakov a Bielorusov, Srbov a Chorvátov atď., naši nepriatelia oslabujú nielen konkrétne štáty, ale aj slovanský svet ako celok.
Slovensko – a to treba vyzdvihnúť – má dnes dobré vzťahy so všetkými slovanskými štátmi. To je hodnota, ktorú si treba zachovať.
Na záver prejdem na poetickú nôtu a odcitujem dve strofy z básne Slovanom od veľkého ruského básnika a významného diplomata Fiodora Ivanoviča Ťutčeva:
F. I. Ťutčev:
Pozdrav do všetkých končín slovanského sveta
Bratia, pozdrav úprimný
do všetkých končín slovanského sveta.
Naše priania bez výnimku k vám všade letia. Pre všetkých je pripravená rodiny oslava.
Nie nadarmo Vás Rusko
na sviatok mieru, lásky pozýva. No vedzte, hostia vzácni, drahí,
nie ste tu ako hostia, lež ako naša rodina.
Hoc‘ nepriateľským osudom sme občas v odlúčení, predsa sme v národe jedno, jednej matky plody,
predsa sme jednej krvi bratmi.
Hľa, hľa čo nenávidia v nás! Vám neodpustia Rusko, Rusku – neodpustia Vás!
