História je plná fascinujúcich, niekedy šokujúcich, a občas úplne absurdných postáv. Jednou z nich je Boston Corbett, muž, ktorý sa preslávil tým, že zastrelil Johna Wilkesa Bootha – vraha Abrahama Lincolna. Tento príbeh však skrýva oveľa viac, než len spravodlivú odplatu za smrť amerického prezidenta. Zoznámte sa s mužom, ktorý si jedného dňa povedal: „Bojujem so svojim telom, tak ho radšej upravím.“
Fordovo divadlo a smrť Lincolna
Dňa 14. apríla 1865 sa Abraham Lincoln rozhodol so svojou manželkou navštíviť predstavenie vo Fordovom divadle vo Washingtone. Bol to príjemný večer, ktorý však o 22:15 prerušil výstrel herca Johna Wilkesa Bootha. Prezident zomrel nasledujúce ráno, zatiaľ čo Booth bol na úteku. Vrah síce dlho na slobode nezostal, no jeho osud bol spečatený práve rukou Bostona Corbetta, ktorého meno sa do dejín zapísalo spôsobom, aký by nikto nečakal. Keď Wilkes Booth skončil obkľúčený v stodole, práve Corbett bol tým, kto stlačil spúšť. Hoci jeho nadriadení chceli Bootha živého, Boston to vysvetlil jednoducho: „Pán mi povedal, aby som ho zastrelil.“
Kto bol Boston Corbett?
Boston Corbett, vojak Únie, bol už pred Lincolnovým atentátom tak trochu čudák. Pracoval ako mlynár, čo ho vystavovalo výparom dusičnanu ortutnatého – chemikálie, ktorá mohla spôsobiť halucinácie, psychózu a nekontrolovateľné správanie. Tento efekt si u neho našiel bohaté uplatnenie.
Bol tiež fanatickým kresťanom. Raz v kostole počul verš z Biblie: „Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď; lebo ti je užitočnejšie, aby zhynul jeden tvoj úd, než aby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla.“ Corbett to vzal ako výzvu. To je riešenie! Spomenul si, že jeho často na hriech zvádzajú… semenníky. Nuž čo teda s nimi? Podľa návodu: odstrihnúť!
Šmyk, večera a modlitba
V osudný deň 16. júla 1858 sa Corbett rozhodol, že sa zbaví svojho „hriešneho tela“. Chopil sa teda nožníc (áno, presne také nožnice, na aké myslíte) a na sledovalo už len: šmyk! Nelekársky úkon dokonaný. Začal krvácať, ale na doktora zatiaľ ani nepomyslel. Namiesto paniky urobil to, čo považoval za prioritné – poriadne sa najedol a zašiel na modlitebné stretnutie, aby poďakoval Pánovi, že ho zbavil trápenia.
Až keď bol s Bohom hotový, vyhľadal doktora. Ten ho okamžite poslal do nemocnice, kde strávil mesiac. Po prepustení hrdinsky vyhlásil:
„Som šťastný, že to dopadlo takto. Konečne môžem šíriť evanjelium bez vášne.“ Bol to vskutku zaujímavý harmonogram: vykastrovanie seba samého -> jedlo -> modlitba -> návšteva doktora.
Koniec jedného bláznivého života
Po vojne sa Corbettov život zhoršil. Mal paranoju, myslel si, že ho prenasledujú nepriatelia. Žil ako pustovník v Kansase, šíril evanjelium, ale často len tak v hneve šermoval zbraňou. Po jednom takom čine ho sudca prehlásil a duševne chorého a poslal ho do útulku pre podobne mentálne stavaných. Po pätnástich mesiacoch však ušiel, nasadol na koňa a jednoducho sa vyparil. Nikto nevie, kde a kedy jeho život skončil. Jedni tvrdia, že ušiel do Mexika, iní, že sa usadil v horskej chatke ďaleko od ľudí, ďalší, že zahynul pri požiari. Nič však nie je potvrdené. Proste doslova: zmizol…
Čo si z tohto zobrať?
História má vo svojich radoch hrdinov, géniov aj bláznov. Boston Corbett bol pravdepodobne zmesou všetkých troch. Povedzme si však úprimne – ak by jeho život bol filmom, diváci by si mysleli, že je to celé vymyslené. No realita je niekedy divokejšia než fantázia. A s tou fantáziou pŕŕŕ. Radšej nikdy neberte Bibliu doslova!
Autor: Marek Kurta
